Franz Stangl

Franz Stangl bol veliteľom koncentračných táborov Sobibor a Treblinka. Predtým pôsobil ako vedúci zariadení kde vykonávali eutanáziu v Harheim a Bernburg (NS-Tötungsanstalt Hartheim, NS-Tötungsanstalt Bernburg). Narodil sa 26. marca 1908 v hornorakúskom meste Altmünster, vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. Narodil sa do chudobnej rodiny bývalého dragúna cisárskej armády. Jeho otec zomrel na podvýživu v roku 1916. Po skončení základnej školy odišiel Stangl pracovať do miestnej textilnej továrne, kde sa vyučil remeslu a stal sa najmladším textilným majstrom v Rakúsku. Aj keď bol pracovitý a sebavedomý, uvedomil si čoskoro že bez vyššieho vzdelania sa nedostane v tomto obore na vyšší post. Rozhodol sa zmeniť zamestnanie, a odišiel k rakúskej polícii. Aj tu bol snaživý, a bol aj dvakrát vyznamenaný. Po pripojení Rakúska k Nemeckej ríši (Anschluss) v roku 1938 prežil tvrdú čistku v policajnom zbore, oficiálne sa zriekol svojej katolíckej viery a stal sa členom gestapa. V roku 1940 bol preložený do Berlína a menovaný zvláštnym policajným komisárom. V apríli 1942 ho poslali do Sobiboru, aby urýchlil stavebné práce. Tu sa zase dobre osvedčil, preto ho poslali do Treblinky. Na rozdiel od iných veliteľov táborov nebol Stangl sadista. Na špinavú prácu mal svojich podriadených. On sám mal jemné vystupovanie, bol priateľský a vždy dokonale oblečený. Riadil mašinériu tak, aby dokonale fungovala. Bol považovaný za najlepšieho veliteľa koncentračných táborov v Poľsku. Počas jeho pôsobenia prešlo plynovými komorami táborov Sobibor a Treblinka okolo milióna ľudí. Keď ho v roku 1945 zajali Američania v Rakúsku, mysleli si že zajali dôstojníka ktorý viedol protipartizánsku činnosť na Balkáne. Z internačného tábora Glasenbach pri Salzburgu ho dali do civilného väzenia v Linzi, odkiaľ čoskoro aj ušiel do Talianska. Odtiaľ s jedným kolegom so Sobiboru pomocou vatikánského biskupa rakúskeho pôvodu Aloisa Hudala zmizol s pasom Červeného kríža v roku 1948 v Sýrii, kde sa v Damašku aj zišiel s manželkou i tromi dcérami. Tri roky tu potom pracoval ako strojný inžinier v textilnej továrni. V roku 1951 emigroval ako mnoho iných nacistov do Brazílie. V meste do Sao Paulo pod svojim pravým menom, pracoval ako inžinier v závode koncernu Volkswagen. V tom čase mu už bol na stope lovec vojnových zločincov Simon Wiesenthal. V Rakúsku bol aj na neho vydaný zatykač. Wiesenthal vypátral Stangla v Brazílii, kde bol vo februári 1967 zatknutý a po dlhých prieťahoch (Brazília v tom čase nevydávala zločincov) poslaný do Európy. Súd s nim začal v máji 1970 v Düsseldorfe, a 22. decembra vyniesol rozsudok. Za zodpovednosť pri zabití najmenej 900 000 mužov, žien a detí v čase jeho pôsobenia vo funkcii veliteľa tábora v Treblinke dostal doživotné väzenie. Zodpovednosť za pôsobenie v Sobibore sa nedokázalo. Franz Stangl zomrel na infarkt 28. júna 1971 vo väzení v Düsseldorfe