Wilhelm II

Cisár Viliam II., rodným menom Friedrich Wilhelm Viktor Albert von Preußen, bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, ktorý vládol od 9. marca 1888 do 9. novembra 1918. Narodil sa v Berlíne 27. januára 1859. Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollernovcov a princeznej Viktórie von Sachsen-Coburg, ktorá bola dcérou anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta von Sachsen-Coburg a Gotha. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka v roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, a neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny. Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, ktorý po smrti korunného princa Rudolfa sa stal následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke grófke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo vzhľadom na ich morganatické manželstvo veľmi výnimočné. Po ich atentáte v Sarajeve ktorá ho veľmi pobúrila, ako priateľa i ako panovníka, naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu. Hoci bol bratancom anglického kráľa a ruskej cárovnej a prežil v ich spoločnosti spolu s ruským cárom niekoľko pekných prázdnin, nevadilo mu že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho anglického bratranca neznášal, aj keď ich spoločnú starú matku anglickú kráľovnú Viktóriu mal veľmi rád. Podľa Versaillskej zmluvy mal byť zodpovedný za „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Aj v exile neprestal byť nemeckým nacionalistom a podporoval z Hitlerovu militantnú politiku. Zomrel v meste Doorn 4. júna 1941 v Holandsku. Štefan Rencz