Hans Langsdorff

Hans Wilhelm Langsdorff bol nemecký námorný dôstojník, kapitán, a posledný veliteľ bitevnej lode „Admiral Graf Spee“. Narodil sa v meste Bergene auf Rügen, na ostove Rügen (Rujana) na severe Nemecka 20. marca 1894 ako najstarší syn v rodine s námorníckou tradíciou. V roku 1898 sa rodina presťahovala do Düsseldorfu. Ich susedmi bola rodina viceadmirála grófa Maximiliana von Spee, ktorý neskôr padol v bitke o Falklandské ostrovy v roku 1914. To ovplyvnilo aj jeho, a v roku 1912 ho prijali do námornej akadémie v Kieli. V roku 1916 sa zúčastnil bitky pri Jutskom polostrove, a vyznamenali ho Železným krížom II. triedy, neskôr koncom prvej svetovej vojny dostal aj Železný kríž I. triedy. V roku 1923 sa zoznámil v Drážďanoch Ruth Hagerr, s ktorou sa o rok oženil. Ich syn Johann slúžil neskôr tiež u vojenského námorníctva. Hans Langsdorff v rokoch 1936 a1937 slúžil na vreckovej bitevnej lodi (malé lode s ktorými Nemci obišli zákaz vyzbrojovania podľa Versailleskej dohody) Admiral Graf Spee, ktorá hliadkovala pri španielskych brehoch počas občianskej vojny. V januári 1937 ho vymenovali za kapitána lode. 21. augusta 1939 sa bojová loď Graf Spee vydala do južného Atlantiku, kde ju zastihla II. svetová vojna. V ďalšom období potopili niekoľko obchodných lodí s viac ako 50 000 ton BRT, pričom kapitán Lansdorff prísne dbal na plnenie Haagskeho dohovoru a pred potopením vysadil posádku. Tým si získal veľký rešpekt nielen u svojich námorníkov, ale aj u zajatcov. 13. decembra sa dostal do kontaktu s britskými vojenskými loďami HMS Exeter, HMS Achilles a HMS Ajax. Po krátkej bitke sa kapitán s poškodenou loďou uchýlil do ústia rieky La Plata v Montevideu, Uruguaj. Na opravu dostal 48 hodín. Do vypršania času sa ale nepodarilo urobiť loď bojaschopnou, a šance na únik sa stále znižovali príchodom iných britských plavidiel. Preto kapitán dal evakuovať posádku a chcel sa potopiť so svojou loďou. Vyhovorili mu to, a preto najprv vybavil internáciu pre posádku v neutrálnom Uruguaji, potom vyplával z výsostných vôd a vyhodil loď do povetria. Aby zachoval svoju námornícku česť podľa nepísaných pravidiel a zomrel aj so svojou loďou, zastrelil sa v hotelovej izbe v Buenos Aires 19. decembra 1939. Na pohrebe sa okrem jeho posádky aj zúčastnili dôstojníci britských vojnových lodí. Pochovali ho so všetkými poctami na nemeckom cintoríne v Buenos Aires. Niektorí jeho námorníci sa už po vojne nevrátili do Nemecka, ale sa trvalo usídlili v Uruguaji. Štefan Rencz