Alfred Rosenberg

Alfred Ernst Rosenberg bol jedným z najvplyvnejších nacistov. Bol nemecký národnosocialistický politik a filozof. Bol ríšskym ministrom pre okupované východné územia, straníckym ideológom NSDAP a tvorcom teórie o rasovej nadradenosti. Po vojne bol odsúdený v Norimberskom procese na trest smrti za vojnové zločiny. Narodil sa 12. januára 1893 v Reval vo vtedajšom Cárskom Rusku (dnes Tallin, Estónsko) v rodine pobaltských Nemcov. Otec bol litovský obchodník, matka Estónka. Rosenberg najprv študoval na technickom inštitúte v Rige, potom na moskovskej univerzite architektúru ale nikdy v týchto oboroch nepôsobil. Diplom získal v roku 1918, potom ušiel pred boľševickou revolúciou do Paríža a neskôr do Mníchova. Tu sa začal pohybovať v radikálnych antiboľševistických kruhoch ruských emigrantov, kde rýchlo objavil príčiny Októbrovej revolúcie. Pripisoval to k dielu medzinárodného židovského spiknutia (Trockij, Kamenev, Zinoviev, Bucharin boli Židia). Na jeseň 1919 spoznal Rosenberg cez spisovateľa Dietricha Eckarta, do čieho časopisu "Auf gut Deutsch" prispieval Adolfa Hitlera. Neskôr vstúpil do NSDAP a stal sa jej hlavným ideológom. Začal integrovať do nacistickej filozofie myšlienky Nietzscheho, Wagnerta, a súčasníkov Paul de Lagardota, Gobinta a Houston Stewart Chamberlaina. Hitler ho postupne obsadzoval do rôznych štátnych funkcií a riadil v okupovaných územiach presídľovanie „menejcenných národov a rás“ (Židia a Slovania), aj keď Rosemberg považoval Slovanov za Árijcov. Silne odmietal kresťanstvo a niekedy býva označovaný ako vedúci prívrženec novopohanstva v nacistickom hnutí. Rosenberg napísal knihu Mýtus 20. storočia, v ktorej vychádzal z veľkej časti z H. S. Chamberlaina a jeho práce Základy 19. storočia. Na vrchol rasovej hierarchie stavia bielu (árijsku) rasu. Rosenberg ako ríšsky minister pre východné územia a hlavný rasový ideológ strany zastával názor, že Slovania sú Árijci a kritizoval tvrdé nemecké protiopatrenia v rámci partizánskej vojny. Vo februári 1943 Rosenberg predložil Hitlerovi podrobný návrh, podľa ktorého sa mal sovietsky systém kolektívnych družstiev premeniť na súkromné podniky a mali sa vytvoriť vojenské légie zo všetkých etnických skupín Sovietskeho zväzu a navrátiť týmto etnikám slobodu. Hitler povedal, že sa možno k niektorým z týchto návrhom vráti „keď začne plánovaná jarná ofenzíva“. Hitler totiž Rusom nedôveroval a obával sa, že spojenectvo s Rusmi by bolo neisté a hrozila by zrada z ich strany. Nakoniec sa tieto plány realizovali len čiastočne a nie s veľkými úspechmi. Na Norimberskom procese bol Rosenberg odsúdený na trest smrti za zločiny proti mieru, vedenie agresívnych vojen, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a popravený 16. októbra 1946.