Hermann Fegelein

Hermann Fegelein, celým menom Hans Georg Otto Hermann Fegelein bol dôstojníkom zbraní SS (Waffen-SS) v hodnosti generála delostrelectva (SS-Obergruppenführer). Bol členom doprovodu Adolfa Hitlera, ako pobočník ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera. Bol švagrom Hitlerovej manželky Evy Braun, manželom jej sestry Margatreth, Gretl. Narodil sa v bavorskom meste Ansbach v rodine penzionovaného poručíka Hansa Fegeleina 30. októbra 1906, ktorý prevádzkoval jazdeckú školu v Mníchove. Fegelin bol dobrý jazdec a džokej. Keď následkom svetovej ekonomickej krízi skrachoval jeho otec, pracoval v stajniach Christiana Webera, ktorý bol jedným zo zakladateľov nacistickej strany. Štúdium na mníchovskej univerzite po dvoch semestroch zanechal, a v roku 1925 vstúpil do 17. bavorského jazdeckého regimentu (17. /Bayerisches/ Reiter-Regiment). V roku 1928 prešiel Fegelein k Bavorskej zemskej polícii (Bayerische Landespolizei) v Mníchove. K nacionálnemu socializmu mal blízko, jeho otec bol členom mníchovskej SA-Standarte I, ktorú neskôr premenovali na „SA-Leibstandarte Adolf Hitler“, a taktiež mal naňho vplyv aj budúci Gauleiter Christian Weber. V roku 1930 vstúpil Fegelein do údernej jednotky SA (Sturmabteilung), v roku 1931 do SS a 1. augusta 1932 do nacistickej strany (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei – NSDAP). 20. apríla 1934 dostal hodnosť SS-Obersturmführer (ekvivalent nadporučíka v armáde). Keď 25. júla 1937 vytvoril ríšsky vodca SS Heinrich Himmler hlavnú jazdeckú školu, menoval Hermanna Fegeleina jej riaditeľom. Neskôr slúžil aj u veliteľa tajnej polície Sicherheitsdienst (SD), Reinharda Heydricha. Časom sa vypracoval do hodnosti SS Gruppenführera. Vo všeobecnosti nebol veľmi obľúbeným pre svoje podliezavé chovanie. V septembri 1943 bol ranený na ruskom fronte, potom ho Himmler stiahol k sebe a menoval ho svojim pobočníkom v Hitlerovom hlavnom stane. 3. júna 1944 sa oženil so sestrou Evy Braun, neskoršej manželky Adolfa Hitlera, Gretl Braun v Palace of Mirabell v Salzburgu. Svedkom mu bol Heinrich Himmler. Svadobná oslava sa potom konala v Hitlerovom Orlom hniezde v Berchtesgadene. 20. júna 1944 bol na porade v Rastenburgu, keď vybuchla v bunkri bomba ktorú tam položil atentátnik gróf Stauffenberg. Bol ľahko zranený na ruke. V čase od 16. januára 1945, keď sa Hitler definitívne presťahoval do bunkra pod Ríšskym kancelárstvom, ako adjutant Himmlera sa tam tiež musel zdržiavať. Jeho nadriadený Heinrich Himmler poslal SS-Brigadeführera Waltera Schellenberga v apríli začať viesť tajné rokovania v Lübecku cez švédskeho diplomata grófa Folke Bernadotta o separátnej kapitulácii Angličanom a Američanom. Keď sa o tom dozvedel Hitler z odpočúvania britského rádia, strašne sa rozzúril a zbavil Heinricha Himmlera všetkých postov a hodností a prikázal ho okamžite zatknúť a zastreliť. Hitler okamžite dal zavolať jeho pobočníka Fegeleina, no toho nevedeli nájsť. Ten už v tom čase už opustil bunker. Mali ho nájsť za každú cenu. Objavili ho a zatkli v jeho berlínskom byte v Charlottenburgu, kde bol údajne pod vplyvom alkoholu v civilnom oblečení a s milenkou. Bol pripravený k úteku, mal pri sebe šperky, zlato a peniaze rôznych štátov. Zatkol ho Obersturmbannführer Peter Högl a predviedol do bunkra, kde mu strhli výložky a vyznamenania. Hitler ho na prosbu manželky dal údajne iba degradovať, ale na nátlak ostatných obyvateľov bunkra, ktorí ho nenávideli, bol na dvore kancelárstva 29. apríla 1945 zastrelený.