Bea Goll

Goll Bea, rodným menom Goll Beatrix, je maďarská tanečnica a herečka, ktorá žiarila veľmi krátko na maďarskom filmovom nebi. Svoju vlasť opustila v roku 1948, a odvtedy je jej osud neznámy. Narodila sa v Budapešti 10. júna 1927. Už od skorého detstva chodila na tanec, a vo svojich štrnástich rokoch sa stala tanečnicou a vystupovala v rôznych revuálnych programoch aj v zahraničí. Pre film ju objavili v čase najväčšej filmovej konjunktúry v roku 1942. Táto milá pekná blondína sa stala spočiatku herečkou dekoratívneho zamerania, ale bolo by nevhodné ju do tejto podoby navždy zaškatuľkovať. Keď ju videl hrať režisér Egyed Zoltán v divadle popri známej herečke, tridsiatničke Dajka Margit, zmohol sa iba na: „Táto slečna to ale vie, páni režiséri a riaditelia, s ňou treba počítať do budúcna“. Bohužiaľ ale vo vojnových časoch nedali na úsudok Zoltána Egyeda a jej filmová kariéra v roku 1944 skončila. Jej prvým filmom v roku 1941 bol „Miért“ (Prečo?), kde hrá mladú slečnu popri hviezdach ako: Lili Muráti, Antal Páger, Miklós Hajmássy, Piroska Vaszary, Béla Mihályffi, Zoltán Greguss, Zoltán Makláry a Gyula Benkö. V druhom filme „A beszélö köntös“ (1941), viacmenej iba tancuje v úlohe háremovej tanečnice. V roku 1942 ju už obsadili do jednej z hlavných úloh vo filme „Haláltánc“ (Tanec smrti), ako aj v ďalších filmoch „Fráter Loránd“ (1942), „Családunk szégyene“ (Hanba našej rodiny) 1943, „Fekete hajnal“ (Čierny úsvit) 1943. Jej posledným filmom bol romantický „Szerelmes szívek“(Zaľúbené srdcia) 1944, kde dostala úlohu milenky Chopina. Medzitým sa ale vydala v roku 1942 vo svojich 15tich rokoch za producenta Antala Takácsa. Usilovne študuje a účinkuje popri tom aj v divadle Vidám Színház, kde hraje grófku Monu v hre Károlya Aszlányiho a Emila Mártonffyho „Nemes rózsa“. S touto úlohou vystupuje v roku 1943 aj v Pécsi už ako vydatá - Takács Antalné. Do sveta divadla priniesla novú módu, oblieka sa ako francúzska modelka. Od roku 1945 už nevystupuje ani v divadlách. Na jar roku 1948 obdobne ako jej noblesná kolegyňa Karády Katalin už iba predvádza módu v sekcii módy v divadelnom časopise. „Nová doba“ ich zaškatuľkovala medzi nežiadúce. V roku 1948 opustila krajinu (Karády Katalin v roku 1951) a usadila sa s manželom vo Švajčiarsku. Toľko sa podarilo vypátrať divadelnému historikovi Dr. Sándorovi Enyedimu. Tu sa jej stopa stratila, a dodnes jej osud nie je známy. Napriek jej krátkemu pôsobeniu, zanechala výraznú stopu v maďarskom divadelníctve a kinematografii. Autor : Štefan Rencz