Joe Masseria

Joe Masseria (Giuseppe "Joe The Boss" Masseria) bol jeden z prvých mafiánskych bossov v New Yorku. Ovládal rodinu Genovese, jednu z piatich newyorských rodín v rokoch 1925-1931. Narodil sa v roku 1887 v meste Marsala na Sicílii. V roku 1903 sa prisťahoval do USA a zmenil si meno z Giuseppe na Joe. Čoskoro sa začal živiť kriminálnou činnosťou a pracoval pre taliansky gang, ktorý viedol Giuseppe Morello. Venoval sa krádežiam, lúpežiam a vydieraniu. V roku 1907 bol Joe Masseria odsúdený za vlámania na niekoľko mesiacov, ale vďaka svojim kontaktom však bol trest zrušený. V tom istom roku sa aj oženil s Mariou Guarino. Na čele gangu Morello sa vystriedali: Antonio Morello (v rokoch 1892 - 1898, do smrti), jeho brat Giuseppe Morello (1898 - 1899) a Ignazio Lupo Saietta (v rokoch 1899 a 1902). Potom znovu šéfoval Giuseppe Morello, a to až do roku 1909. V čase väznenia Lupo a Giuseppe Morella vládol Nicholas Morello (1909 až do svojej smrti v roku 1916). Po ňom prevzal moc Ciro Terranova (1916 - 1920) a po ňom Peter Morello (1920 - 1922). Ignazio Lupo Saietta, Giuseppe Morello a niekoľko ďalších členov gangu boli v roku 1909 zatknutí za falšovanie bankoviek. 19. februára 1910 boli odsúdený. Lupo dostal 30 rokov väznenia, Giuseppe Morello 25 rokov väznenia. Do čela sa chcel dostať Joe Masseria, ale gang už bol rozdelený na niekoľko skupín. Jednu viedol Ciro Terranova s podporou Masseriu, druhú Rocca Valenti. Začal neľútostný boj o moc. V roku 1914 bol zabitý Morellov spoločník Charles Lamonti. 27. januára 1921 zavraždili George Terranova (strýka Cira a Vincenza). 9. mája 1922 bol zabitý Vincenzo Terranova, zavraždil ho Joe Masseria. V auguste roku 1922 bol zabitý Rocco Valenti rukou Luckyho Luciana. Týmto sa ukončila vojna a Masseria sa stal najsilnejším mafiánom v New Yorku. Behom tohto konfliktu aj on sa ocitol na muške vrahov, ale vždy vyviazol zo zdravou kožou. Masseria bol skostnatelý predstaviteľ gangstra starej školy, a neveril nikomu okrem Sicílčanov. Týchto gangstrov volala mladá generácia zločincov „Mustage Petes“ (Fúzači; resp. narodení ešte na Sicílii, ktorí prišli do USA začiatkom 20.st.). Masseria odmietal prijať do organizácie ľudí inej národnosti. Tento postoj ale narážal na zmýšľanie mladšej generácie zločincov, ktorí videli prosperitu v spolupráci so židovskými gangmi (Meyer Lansky, Benjami Siegel) a írskymi. Predstaviteľom tejto skupiny bol Salvatore „Lucky“Luciano. V 20. rokoch 20. storočia Masseria si upevnil moc, a pracovali preňho známe esá ako Albert Anastasia, Vito Genovese, Frank Costello (Castiglia), Charles Luciano (Luciana).V roku 1920 sa Luciano stal členom gangu Joe "The Boss" Masseriu. Od roku 1925 bol už jeho pravou rukou. Mal na starosti pašovanie, prostitúciu a distribúciu drog.V tom čase ale nevládol Masseria New Yorku sám.Salvatore Maranzano ovládal podsvetie Manhattanu, Al Mineo vládol v brooklinskych dokoch, Tom Reina v Bronxe a Joe Profaci v Brookline a na ostrove State Island. Konkurentom Masseriu bol vzdelaný a kultivovaný Salvatore Maranzano, ktorého poslal do USA sám „Boss všetkých bossov“ Sicílie don Vito Cascio Ferro, aby mu tam pripravil pôdu. Maranzano bol takmer prvý vysokoškolsky vzdelaný mafián. Študoval teológiu, hovoril šiestimi jazykmi a veľmi obdivoval Júlia Cézara. Získal aj prezývku Malý Cézar. Popri Masseriovi a Maranzanovi si postavenie postupne získaval aj známy Salvatore Luciano. Do jeho gangu ešte patrili židovskí mladíci ukrajinský Meyer Lansky a syn ruských prisťahovalcov Bugsy Siegel. Doplnili ich ešte Frank Costello a Vito Genovese. Už v roku 1925 mali pod kontrolou desiatky čiernych paliarní a liehovarov. Pašovali tiež alkohol z Kanady a zarábali až 12 miliónov ročne. Mladý prosperujúci gang zaujal dvoch hlavných šéfov Masseriu aj Maranzana a každý ho chcel pritiahnuť na svoju stranu. Najprv sa to podarilo Masseriovi. Malý Cézar sťažoval Masseriovi „podnikanie“ až natoľko, že sa začala veľká vojna gangov. Maranzano totiž združoval okolo seba hlavne svojich známych prisťahovalcov zo svojho rodiska Castellamare del Golfo. Koncom 20. rokov vypukla tzv. „Castellamareská“vojna, ktorá skončila v r. 1931. Proti sebe stáli 2 skupiny. Jednu viedol Salvatore Maranzano a druhú Joe Masseria. V Masseriovej skupine boli Lucky Luciano (Salvatore Luciana), Vito Genovese Carlo Gambino a Frank Costello (Francesco Castiglia), v druhej Maranzanovej boli Joseph Profaci, Tommy Gaetano Lucchese a Joseph Bonanno. Maranzano chcel tiež získať Luciana na svoju stranu a preto ho vylákal na stretnutie, kde mu dali príučku. Bol strašne zbitý a dorezaný a nechali ho polomŕtveho na brehu rieky. Odvtedy mal ochrnutú pravú polovicu tváre. Luciano prežil a jeho priateľ Lansky mu dal meno „Lucky“ – šťastný, čo mu aj ostalo na celý život.Po tejto skúsenosti sa dal nahovoriť k likvidácii svojho šéfa Masseriu, ktorého zavraždili 15. apríla 1931 v brooklinskej reštaurácii Nuova Villa Tammaro. Popravu vykonali Benjamin "Bugsy" Siegel, Vito Genovese, Albert Anastasia a Joe Adonis, keď Luciano odišiel na záchod počas spoločného obeda s Masseriom. Po skončení vojny sa Maranzano vyhlásil za „Capo di tutti capi" (šéf všetkých šéfov) a rozdelil New York medzi 5 rodín podľa vzoru Rímskych légií. Luciano dal Maranzanu zavraždiť 10. septembra 1931. Vrahovia ho navštívili v prestrojení za policajtov. Asistoval pritom dôvernik Maranzana Lucchese. Po tejto vojne došlo k reorganizácii mafie, zrušila sa funkcia „Capo di tutti capi" (šéf všetkých šéfov) a miesto nej sa zriadila Komisia 5 rodín, členmi sa mohli stať nielen Sicílčania, ale aj Íri a Židia (Buggsy Siegel, Meyer Lansky). Rozdelenie sféry záujmu zostalo zachované medzi 5 rodín a platí dodnes: Lucky Luciano, neskôr rodina Genovese Joe Profaci, neskôr rodina Colombo Frank Scalise, neskôr rodina Gambino Tom Gagliano, neskôr rodina Lucchese Joseph Bonanno - rodina Bonanno Štefan Rencz