Carlo Gambino

Carlo Gambino, nazývaný tiež "Don Carlo", alebo "The Godfather", bol jedným zo šéfov z piatich newyorských mafiánskych rodín. Táto rodina dodnes nesie jeho meno. Bol aj jedným z účastníkov známej národnej konferencie mafiánov v Apalachine. Na rozdiel od iných veľkých šéfov žil pomerne utiahnuto a vyhýbal sa médiam. Počas svojej dlhoročnej zločineckej kariéry bol iba raz väznený 22 mesiacov v rokoch 1938 – 1939. Dožil sa 74 rokov a zomrel pokojne v posteli. Mal dvoch bratov, Gaspare Gambino, ktorý nemal kontakty s podsvetím a Paula, ktorý bol tzv. Caporegime v jeho rodine. Narodil sa 24. augusta 1902 v Caccamo pri Palerme na Sicílii v rodine, ktorá patrila k tzv. „Ctenej spločnosti“, čo bola obdoba miestnej mafie. Keď Mussolini začal prenasledovať mafiu, Gambino sa ilegálne dostal do USA na obchodnej lodi. V roku 1921 ho prijali ako 19. ročného do americkej odnože mafie Cosa Nostra ako pravého sicílskeho mafiána. Bol v príbuzenskom vzťahu s rodinou Castellano, ktorá už žila dlhšie v New Yorku. V novej zemi sa stal členom zoskupenia mladých Taliansko – amerických a židovských gangstrov "The Young Turks", medzi ktorými boli Frank Costello , Albert "Mad Hatter" Anastasia, Frank Scalice, Settimo Accardi, Gaetano "Tommy" Lucchese, Joe Adonis, Vito Genovese, Meyer Lansky, Benjamin "Bugsy" Siegel a ich boss Charlie "Lucky" Luciano. Zaoberali sa krádežou, lúpežou a nelegálnou hazardnou hrou. V čase prohibície spolupracoval s Arnold "Brain" Rothsteinom pri pašovaní alkoholu. Do organizácie priviedol aj svojho neskoršieho nástupcu bratanca Paula Castellana. Koncom 20. rokov vypukla tzv.Castellamarská vojna, ktorá skončila v r. 1931. Proti sebe stáli 2 skupiny. Jednu viedol Salvatore Maranzano a druhú Joe Masseria. V Masseriovej skupine boli Lucky Luciano (Salvatore Luciana), Vito Genovese Carlo Gambino a Frank Costello (Francesco Castiglia), v druhej Maranzanovej boli Joseph Profaci, Tommy Gaetano Lucchese a Joseph Bonanno. Luciano sa spojil s Maranzanom proti svojmu šéfovi a zosnoval jeho vraždu. Masseria bol zavraždený 15. apríla 1931 v reštaurácii Nuova Villa Tammaro na Coney Island. Zavraždila ho štvorica Albert Anastasia, Joe Adonis, Vito Genovese, a Benjamin "Bugsy" Siegel. Maranzanu dal Luciano zavraždiť 10. septembra 1931. Vrahovia ho navštívili v prestrojení za policajtov.Po tejto vojne došlo k reorganizácii mafie, zrušila sa funkcia „Capo di tutti capi „ (šéf všetkých šéfov) a miesto nej sa zriadila Komisia 5 rodín, členmi sa mohli stať nielen Sicílčania ale aj Írovia a židia (Buggsy Siegel, Meyer Lansky). New York rozdelili medzi 5 rodín: Lucky Luciano, neskôr Genovese Joe Profaci, neskôr Colombo Frank Scalise,neskôr Gambino Tom Gagliano, neskôr Lucchese Joseph Bonanno, Bonanno Po odstúpení z funkcie Franka Scalise (Francesco "Don Cheech" Scalise) v roku 1931 sa hlavou rodiny stal na 20 rokov Vincenzo "Vincent" Mangano, Gambino sa satal veliteľom (caporegime) a Albert Anastasia podbossom. Vincent Mangano zmizol bez stopy 19. apríla 1951 a jeho brat Philip bol zavraždený na druhý deň Albertom Anastasiom. Albert "Mad Hatter" Anastasia, vládol rodine do 25. októbra 1957, kým nebol zastrelený v holičstve hotelu Park Sheraton (teraz Park Central Hotel, na 56. ulici a 7th Avenue) v New Yorku. Jeho podboss Gambino sa stal hlavou rodiny a podbossom sa stal Aniello "Mr. Neil" Dellacroce. Na začiatku 60. rokov Gambino rozšíril svoje aktivity aj mimo New York (kde mal pod kontrolou až 90 %) do Chicaga, Los Angeles, Miami, Bostonu, San Francisca a Las Vegas. Investoval aj do legálnych obchodov, hotelov a upevňoval moc a dobré vzťahy s ostatnými „rodinami“. V roku 1962 sa oženil jeho syn Thomas s dcérou rivala Gaetano Lucchese, novej hlavy rodiny Gagliano. Rodina mala 30 skupín a dokopy vyše 1000 vojakov. Jej ročný zisk bol $500,000,000. Jediné odvetvie, ktorému sa rodina nevenovala, bol obchod s drogami, lebo to považoval za veľmi nebezpečné. V tom pokračoval aj jeho nástupca, no nová generácia mafiánov túžila po rýchlom zbohatnutí, čo stálo Castellana život. Don Carlo vládol svojmu impériu železnou rukou (aj keď vyzeral ako dobrosrdečný starček) až do svojej prirodzenej smrti 15. októbra 1976. Po ňom prevzal žezlo jeho bratranec Paul "Big Paul" Castellano. Životopis Carla Gambina inšpiroval Mario Puzza v roku 1969 k napísaniu knihy The Godfather (Krstný otec), ktorý neskôr sfilmoval Francis Ford Coppola. Štefan Rencz