Gyula Krúdy

Krúdy Gyula, maďarský spisovateľ, novinár a majster novej prózy sa narodil v Nyíregyháza, 21. októbra 1878. Jeho otec Krúdy Gyula st. pochádzal z nižšej vidieckej šľachty, matka Csákányi Julianna bola zo sedliackej rodiny. Rodičia sa zosobášili až po narodení desiateho dieťaťa. On bol v poradí prvý. Základnú školu (1883 - 1887) navštevoval v rodnom meste, gymnázium v Szatmárnémeti (1887 - 1888), a v Podolin (dnes Podolínec, Slovensko) a v Nyíregyháza, kde maturoval v júni 1895. Krátko pôsobil v Debrecíne a v Nagyvárad (dnes Oradea, Rumunsko) ako novinár. Ešte nemal ani 20 rokov, keď vydal svoju prvú knihu noviel „Üres a fészek és egyéb történetek“. Známym sa stal po vydaní poviedok Szindbád a románu „A vörös postakocsi“ (Červený poštový voz) v roku 1913. V roku 1899 sa oženil s učiteľkou Bellou Spiegler , s ktorou sa čoskoro aj rozviedol a vzal si Zsuzsa Rózsa. V roku 1892 založil so spolužiakmi tlačovú kanceláriu Nyíregyházi Sajtóiroda. Ročne napísal 7 - 8 noviel. Bol redaktorom viacerých časopisov, Szabolcsi Szabadsajtó, Pesti Napló, Debreceni Ellenőr a Nagyváradi Szabadság. V roku 1895 sa presťahoval z Nagyváradu do Budapešti. V septembri vyhral prvú cenu časopisu Képes Családi Lapok za svoje novely. Vydal aj svoju prvú zbierku noviel Üres a fészek. V roku 1900 sa mu narodil syn Gyula, 1902, dcéra Ilona, 1907, dcéra Mária. V roku 1914, keď vypukla vojna, sa prechodne vrátil k rodine. V roku 1918 sa vrátil do Budapešti a presťahoval sa na Margit sziget (Margitin ostrov). V roku 1919 sa aktívne zúčastnil revolučného hnutia a písal o pozemkových reformách. Po páde boľševickej vlády – Maďarskej republiky rád sa začal na neho hon. Jeho finančná situácia sa stala neúnosnou, nikto nechcel vydať jeho diela. V roku 1925 keď oslavoval svoju 25-ročnú spisovateľskú činnosť, zbieral predplatiteľov na svoje 10ti-zväzkové dielo, ktoré mali vydať v nakladateľstve Athenaeum, no neúspešne. Musel žiť jeden čas vo Viedni u priateľa Lajosa Hatvana, no doprial si vždy dobré jedlo a pitie. V tom čase už bol zlomený a chorý človek. Trpel dýchavičnosťou a srdečnou chorobou a mal aj problémy so žalúdkom. Musel prestať s hodovaním a pitím. V roku 1929 sa konal v rozhlase pri príležitosti jeho narodenín večer, po ktorom mu vydali 10ti-dielnu zbierku. 12. januára 1930 získal Baumgartenovu cenu, no v tom čase už bol veľmi zadlžený a musel sa vysťahovať zo svojho bytu. 28. mája sa s rodinou presťahoval do štvrti Óbuda. V rokoch 1931 - 1932 žil vo veľmi skromných podmienkach a začal znovu piť. V lete sa dostal zase do nemocnice a zotavil sa. Na jar roku 1933 sa mu zdravotný stav veľmi zhoršil, srdce, žalúdok a pečeň vypovedali službu. Dostal výpoveď z bytu, dlhoval 350 pengő. 12. mája 1933 vo veku 55 rokov zomrel. Na jeho pohrebe sa nezúčastnil nijaký oficiálny predstaviteľ Maďarska. Jeho najznámejšie diela: Üres a fészek (1897), prvá novela Az aranybánya (1900), román A podolini kísértet (1906), román Szindbád ifjúsága és utazásai (1911), zbierka noviel Francia kastély (1912), román A vörös postakocsi (1913), román Palotai álmok (1914), román Szindbád: A feltámadás (1915), zbierka noviel Aranykéz utcai szép napok (1916), zbierka noviel Őszi utazások a vörös postakocsin (1917), román Napraforgó,(1918), román Asszonyságok díja (1919), román N. N. (1920), román Mit látott Vak Béla szerelemben és bánatban, (1921), román Nagy kópé (1921), román Hét bagoly (1922), román Az útitárs (1922), román Álmoskönyv (1925) Valakit elvisz az ördög (1928), román Boldogult úrfikoromban (1930), román Az élet álom (1931), poviedky A kékszalag hőse (1931), román A tiszaeszlári Solymosi Eszter (1931) román Purgatórium (1933), román Rezeda Kázmér szép élete (1933), román