Viktor Lutze

Viktor Lutze bol veliteľom paramilitárnej organizácie Sturmabteilung (SA), (úderné, útočné oddiely) v Nemecku, neskôr po zavraždení Ernsta Röhma 1. júla 1934, sa stal aj náčelníkom štábu (Stabschef) tejto organizácie. Lutze sa narodil v Bevergern, Vestfálsku, ako syn roľníka a remeselníka. V roku 1912 vstúpil do nemeckej armády a slúžil v 55. pešom pluku. Počas prvej svetovej vojny bojoval v 369. a 15. pešom a pluku, potom sa stal veliteľom roty a bol ťažko zranený štyrikrát, pričom stratil ľavé oko. Po vojne sa Lutze stal obchodníkom a pripojil k polícii. V roku 1922 vstúpil do NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei – Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) a začal spolupracovať s prvým vodcom SA, Franz Pfeffer von Salomonom. V roku 1923 spolupracoval aj s Albert Leo Schlageterom na sabotážnych akciách v Porúrí po jej okupácii Belgičanmi a Francúzmi. Táto jeho činnosť po roku 1926 bola vzorom aj pre iné jednotky SA v iných regiónoch. Keď nacisti v marci 1933 prevzali v Nemecku moc, bol vymenovaný za policajného prezidenta v Hannoveri, neskôr za provinčného guvernéra, a do štátnej rady. Viktor Lutze sa zúčastnil aj tzv. „Noci dlhých nožov“ v roku 1934, a bol to on, kto informoval Adolfa Hitlera o údajnom spiknutí Ernsta Röhma proti Hitlerovi. Nakoľko to bol Röhm Hitlerov starý spolubojovník, chcel si to nechať uležať v hlave, ale na nátlak Heinricha Himmlera a šéfa bezpečnosti SD, Reinharda Heydricha boli Hitlerovi podstrčené falošné dôkazy o príprave prevzatia moci Röhmom. Potom Göring, Himmler, Heydrich a Lutze vypracovali zoznam tých, ktorí by mali byť likvidovaní včítane siedmich najvyšších predstaviteľov SA a končiac mnohými ďalšími. Po prevedení tzv. akcie „Noci dlhých nožov“ najmenej 85 ľudí zomrelo, aj keď konečný počet obetí môže byť v rátaný v stovkách. Jednou z hlavných úloh Lutzeho bolo dohliadať na zníženie počtu ľudí v SA, čo uvítali v SS a v pravidelných ozbrojených silách. Po čistke v SA sa Lutze stal náčelníkom štábu SA (Stabschef SA), a dostal príkaz od Hitlera znížiť stav v SA, resp. previesť časť ľudí do SS, ktorá bola verná Hitlerovi a Himmlerovi. Na nacistickom zjazde v Norimbergu v septembri 1934 hovoril a obhájil čistku v SA samotný Hitler, a v prejave dostal priestor aj lojálny Lutze. Vo filme Leni Riefenstahl, Triumf vôle je videný ako druhý rečník a dostal aj priestor na niekoľkých záberoch, ako pri kladení vencov kde pochoduje v trojici s Hitlerom a Himmlerom. V roku 1937 sa Lutze s SA zapojil do protikresťanskej iniciatívy nacistickej strany, ktorá zakazovala náboženské obrady, konfiškovala cirkevný majetok a uväzňovala pastorov a kňazov. Po anšluse Rakúska odcestoval Lutze do Rakúska, kde pomáhal organizovať SA. V novembri 1938 sa aktívne zapojil so svojou SA do akcie „Krištáľová noc“, čo bol protižidovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra v Nemecku a k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetách. Dňa 1. mája 1943 havaroval pri riadení vozidla pri Postupime s celou svojou rodinou. Lutze a jeho mladšia dcéra boli ťažko zranený, jeho staršia dcéra Inge pri nehode zomrela. Viktor Lutze zomrel počas operácie v nemocnici v Postupime o 22:30 na druhý deň. Vyšetrovacia správa uvádza, že na nehode sa možno podieľalo aj iné vozidlo čo vedie k domienke, že Lutze bol zabitý na príkaz Hitlera rovnako ako Röhm, alebo bol zavraždený prívržencami Röhma. Hitler vyjadril sústrasť prostredníctvom Josepha Goebbelsa jeho žene Paule a synovi Viktorovi. Hitler nariadil pre neho štátny pohreb 7. mája 1943 v ríšskom kancelárstve a osobne sa ho zúčastnil, čo v tom čase vojny už nemal vo zvyku. Posmrtne mu Hitler udelil najvyššie nemecké vyznamenanie Deutschen Orden, a nariadil vysokým úradníkom neprekračovať cestovnú rýchlosť vládnych vozidiel 50 míľ/hod.