Pásztory Zoltán

Pásztory Zoltán, maďarský hudobník, jeden z priekopníkov maďarskej beatovej muziky. Nositeľ Kossuthovej ceny. Narodil ca v meste Mosonmagyaróvár 31. októbra 1944. Známym sa stal ako bubeník skupiny „Illés“, keď sa v roku 1965 ako posledný pridal k tejto formácii. Illés Lajos, Szörényi Levente Szörényi Szabolcs a Bródy János. Tento legendárny bubeník už predtým ukončil konzervatórium a hral v zväzáckej umeleckej skupine (KISZ Művész Együttes) a popritom aj v Opere hlavného mesta (Fővárosi Operettszínház). Bol to tvorivý umelec, ktorý sa zaslúžil o to, že skupina Illés sa odchýlila od anglosaského beatu a zaviedol aj nové blízkovýchodné rytmy do repertoáru kapely. Jeho najznámejšie sóla sú zaznamenané na dvoch albumoch – 1969 Illések és pofonok, 1971 Human Rights, kde sa predstavil aj ako spevák. Keď sa kapela v roku 1973 rozpadla, odišiel do Rakúska, neskôr v NSR do Lindau, kde získal zmluvu. V roku 1981 sa vrátil na veľký koncert, ktorý sa konal v Národnej športovej hale (Nemzeti Sportcsarnok), ktorý je vydaný na LP a dokumente režiséra Gábora Koltaya. Vystupoval aj na neskorších koncertoch v roku 1990, ako aj na spoločnom jubilejnom v roku 2001, keď sa predstavili hviezdy 60. rokov – skupina Illés, Omega a Metró. V roku 2000 dostal Kossuthovu cenu. 5. augusta 2005 sa kapela chystala na veľké turné do Sedmohradska (Maďarmi obývaná časť Rumunska), žiaľ išli už bez neho, nakoľko zomrel vo veku 61 rokov na infarkt 1. mája 2005.