Vladimír Šimek

Manžel novinárky a geografky Kamily Šimkovej – Broulovej. Po maturite na večernom gymnáziu pre pracujúcich striedal rôzne, hlavne robotnícke profesie, ale pôsobil i ako fotograf. Spisovateľ Oto Pavel ho odporučil ČST ako fotoreportéra, kde strávil 10 rokov a bol posielaný na fotoreportáže, hlavne pre Aktuality. Navštevoval 6 semestrov kurzy Klubu fotoreportérov v spolupráci s FŽ UK. Od novembra 1989 organizoval rôzne športové a mediálne aktivity v spoločnosti Formosa. Zúčastnil sa expedície k jazeru Bajkal (1990), ktoré ako 1. na svete preplával s 5 priateľmi na windsurfingu, zaznamenával i expedíciu PřF UK do Peru (1995). Cesta sa mu stala osudnú pre tvorbu i život. Opäť ako 1: presurfoval jazero Titicaca, zoznámil sa s budúcou ženou i spolupracovníčkou a Južná Amerika sa im zmenila v tvorivú doménu. Na expedíciu do Guatemaly (1999), ktorú už organizoval, si kúpil kameru a mimo fotiek a článkov do periodík spolu natáčali príspevky do magazínov TV Prima Svet 2000, TV Nova Zálety a ČT Objektív. Pri Expedícii Hatun Mayu (1999 a 2000) výprava určila miesto prameňov Amazonky a vďaka vedúcemu tvorivej skupiny ČT K. Hynia vznikol i filmový debut Kde pramení Amazonka (2000, 30 min.). Do Peru, Brazílie a Ekvádoru sa vrátili, aby sledovali pôsobenie českého misionára Samuela Fritza České stopy na brehoch Amazonky (2000). Išlo o film do voľného cyklu České stopy, ktorý dôkladne mapuje neznáme či zabudnuté činy Čechov v rôznych kútoch sveta. O expedícii vznikla výstava a kniha Samuel Fritz – České stopy na brehoch Amazonky (2001). Pátral po osudoch krajanov na Bajkale, „objavil“ zásluhy českého zoológa Zenona Svatoša, zakladateľa prvej prírodnej rezervácie v cárskom Rusku a záchrancovi vzácnych sobolov. Z cesty do Peru, Bolívie a Mexika vznikol cyklus České stopy v rastlinnej ríši Latinskej Ameriky (2003). Po stopách Friča podnikol expedíciu po Ekvádore, Peru, Bolívie, Paraguaji a Brazílie. Karaí Pukú (2005) vykresľuje život českého cestovateľa, ktorého dcéru tu vypátrali. Tajomstvo Kamenného počítača (2005) hovorí o kamenných slnečných hodinách starých Mayov a České stopy na rovníku (2005) sú rekonštrukciou cesty J. Hanzelku a M. Zikmunda po 50. rokoch za Šuáry, obávanými Lovcami lebiek. V južnej Venuzeule hľadal prepojenie povodí Orinoka a Amazonky, ktoré nám ukazuje vo filme Štetcom a mačetou (2008). Manželia Šimovia si filmami i odvahou získali rešpekt. Z ciest vznikli stovky článkov a fotografií (Kokteil, Ľudia a zeme, National Geographic i kniha Zápisky z ciest po Južnej Amerike).