Gregor Strasser

Gregor Strasser ( Straßer) bol nemecký politik, a jeden zo zakladateľov NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei), Národnosocialistická nemecká robotnícka strana. Bol zavraždený behom „noci dlhých nožov“ na priamy Hitlerov príkaz. Jeho brat bol nemecký politik Otto Strasser (1897-1974). Gregor Strasser sa narodil 31. mája 1892, v malom hornobavorskom meste Geisenfeld v rodine katolického sudcu ako najstarší z piatich detí Petra Strassera a jeho ženy Pauline Strobel. Po maturite na miestnom gymnáziu sa učil od roku 1910 do 1914 v lekárni Panny Márie v dedine Frontenhausen. Od roku 1914 začal na univerzite Ľudovíta Maximiliána v Mníchove študovať farmáciu, až do začiatku prvej svetovej vojny, kedy musel narukovať. V priebehu vojny sa vypracoval až do hodnosti nadporučíka , a bol vyznamenaný Železným krížom I. a II. triedy. Od roku 1918 študoval na univerzite v Erlangene, kde sa v roku 1919 zapojil do pravicovej polovojenskej organizácie bývalých vojakov Freikorps, ktorú viedol Franz Xaver rytier von Epp. V roku 1920 si našiel prácu ako lekárnik v Landshute. V tom istom roku sa zúčastnil aj Kappovho puču (pokus o štátny prevrat vo Weimarskej republike). Jeho brat Otto sa politicky angažoval u sociálnych demokratov. Čoskoro Gregor Strasser vstúpil do novovzniknutej strany Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei (NSDAP), ktorú pomáhal zakladať. Jeho organizačné a vodcovské schopnosti ho dotiahli čoskoro do funkcie šéfa SA (Sturmabteilung ) v Bavorsku. V novembri 1923 sa zúčastnil neúspešného pivnicového puču. Spolu s Hitlerom a ostatnými aktérmi bol odsúdený na jeden a pol roka väzenia v Landsbergu. Čoskoro ho prepustili, lebo bol zvolený do Bavorského zemského snemu za nacistickú stranu. Po zakázaní NSDAP bol členom nemeckej slobodnej strany ktorá slúžila ako náhrada za NSDAP. V tejto strane pôsobil až do decembra 1932. Keď došlo k obnoveniu NSDAP, Strasser sa stal organizačným vodcom Bavorska, a neskôr aj propagandy. V tom čase došlo aj programovému a osobnému súpereniu s Hitlerom. Strasser bol socialista, Hitler hľadal podporu strany v kruhoch vysokopostavených kapitalistov. V decembri 1932 ponúkol ríšsky kancelár Kurt von Schleicher Strasserovi post vicekancelára a pruského ministerského predsedu. Von Schleicher dúfal že takto rozdelí NSDAP a Strasser sa pripojí k národnej konzervatívnej strane, čo by znamenalo zničenie Hitlera. Tento plán ale nevyšiel, a Strasser zanechal všetky svoje politické funkcie a venoval sa publikovaniu. Počas straníckych čistiek upadol Strasser do nemilosti, jeho brat radšej emigroval do Prahy. Počas tzv. noci dlhých nožov bol unesený do berlínskeho sídla Gestapa na Prinz-Albert-Strasse a uväznený, a na osobný príkaz Hitlera zavraždený. Strasser bol zavraždený 30. júna 1934 vo väznici vo svoje cele streľbou cez okno do zadnej časti hlavy. Jeho telo potom po častiach vo vreciach vyniesli na dvor väznici a spálili.