Karl Wolff

Karl Friedrich Otto Wolff bol vysoko postavený člen nacistickej Schutzstaffel (SS), ku koncu vojny v hodnosti SS-obergruppenführera a generála Waffen-SS. Bol náčelníkom osobného štábu Reichsführera-SS, pobočníkom Heinricha Himmlera, styčným dôstojníkom SS v Hitlerovom hlavnom stane do roku 1943 a vrchný veliteľ všetkých síl SS a polície v Taliansku. Karl Wolff sa narodil v Darmstadte, Nemecku. Jeho otec bol sudca okresného súdu. Navštevoval katolícku školu, a po maturite na gymnáziu v rodnom Darmstadte v roku 1917 sa pridal k armáde. Mal vtedy 16 rokov. 5. septembra 1917 bol odvelený na západný front, kde ho za svoju chrabrosť vyznamenali Rytierskym krížom železného kríža I. a II. triedy. Demobilizovali ho v roku 1920. Po vojne študoval dva roky bankovníctvo vo Frankfurte nad Mohanom v banke bratov von Bethmann. V roku 1923 sa oženil s Friedou von Römheld, a odsťahovali sa do Mníchova, kde potom pracoval v Nemeckej banke. V roku 1924 pracoval v mníchovskej firme Walther von Danckelmann, ale v roku 1925 založil vlastnú, Annoncen-Expedition Karl Wolff - von Römheld. V roku 1931, keď nastala hospodárska kríza, bol presvedčený, že iba radikálnejšie strany budú schopné vyriešiť hospodársku a politickú dilemu v Nemecku. Zapálený ideálom o znovuzrodenie Nemecka po tejto hospodárskej kríze, vstúpil Wolff v júli 1931 do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana - NSDAP, Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei č. 695131) a SS (Schutzstaffel č. 14235). Popri práci vo svojej firme ešte navštevoval kurz veliteľov SS v Mníchove. Vo februári 1932 bol povýšený do hodnosti SS-Sturmführer. V roku 1933 potom čo nacistická strana prišla k moci, sa Wolff stal na plný úväzok politickým pracovníkom strany a bol povýšený na kapitána SS. Potom slúžil ako vojenský styčný dôstojník SS v nemeckej armáde. Dňa 8. marca 1933 sa stal členom Reichstagu (poslancom ríšskeho parlamentu). V júni 1933 sa z dobrovoľníka stal riadnym členom SS. S tým súvisiace finančné zabezpečenie mu dovolilo vzdať sa predchádzajúcej profesie, preto predal svoju spoločnosť. Do čela úradu osobného štábu ríšskeho vedúceho SS ho regrutoval osobne Heinrich Himmler. 15. júna 1933 sa Wolff sa stal Himmlerovým pobočníkom (náčelníkom štábu). V roku 1937 mal hodnosť SS-Gruppenführer a zaujal tretie miesto v hierarchii SS po Himmlerovi a Heydrichovi. Po atentáte na Heydricha upadol Wolff u Himmlera v nemilosť a odmietol ho vymenovať za jeho nástupcu. V roku 1943 odišiel ako najvyšší veliteľ SS a polície do Talianska, kde ako splnomocnený generál Wehrmachtu kontroloval od 26. júla1944 Mussoliniho vládu v Saló. Keď sa Taliansko vzdalo spojencom, od februára do októbra 1943 sa Wolff stal vojenským guvernérom severného Talianska. Ku koncu vojny si porážku Nemecka uvedomil aj Wolff, preto nadviazal kontakty s americkou tajnou službou vo Švajčiarsku. 8. marca 1945 dosiahol predčasné prímerie v severnom Taliansku. 2. mája dojednal Wolff kapituláciu všetkých nemeckých síl v Taliansku, a tým ukončenie vojny v Taliansku šesť dní pred ukončením vojny v Nemecku. Karl Wolff bol zatknutý americkou armádou 13. mája 1945 a uväznený v Berlíne – Schönebergu. Počas norimberského procesu s vojnovými zločincami vystupoval ako svedok proti svojim bývalým kolegom. V januári 1947 bol odovzdaný britskej armáde a uväznený v Mindene. V povojnovom denacifikačnom procese novej nemeckej vlády v roku 1947 bol zadržaný a držaný v domácom väzení. V novembri 1948 bol nemeckým súdom odsúdený za členstvo v SS na trest odňatia slobody na päť rokov. O sedem mesiacov neskôr mu bol trest znížený na štyri roky a bol prepustený. Wolff potom pracoval po prepustení ako zástupca pre reklamné oddelenie jedného časopisu. V roku 1962 počas súdu v Izraeli a Adolfom Eichmannom vyšli na svetlo dôkazy o tom, že Wolff zorganizoval deportácie talianskych Židov v roku 1944. Bol znovu súdený v západnom Nemecku a v roku 1964 bol odsúdený za deportáciu 300.000 Židov do vyhladzovacieho tábora Treblinka a Osvienčim. Odsúdili ho na trest 15 rokov odňatia slobody. Wolff si odsedel iba časť trestu a bol prepustený zo zdravotných dôvodov v roku 1969. Wolff bol kontroverznou postavou, pretože môžeme veriť, že bol ďaleko viac zasvätení do vnútorného fungovania SS ako sám priznal. V skutočnosti vyhlasoval, že nie je mu známe nič o nacistických vyhladzovacích táboroch, aj keď bol generál v SS. Dostalo sa mu aj filmového spracovania. Generál Wolff bol zobrazený aj v sovietskom televíznom seriáli Sedemnásť zastavení jari, či v koprodukčnom filme (GB, I , USA) The Scarlet and the Black - 1983 (Šarlátový a čierny) s Gregory Peckom, kde je zobrazený ako generál Max Helm. Karl Wolff zomrel v nemocnici v bavorskom Rosenheime 17. júla 1984.