Erhard Milch

Erhard Milch bol nemecký letec a poľný maršal počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z hlavných budovateľov nemeckého vojenského letectva (Luftwaffe) po prvej svetovej vojne. Narodil sa 30. marca 1892 vo Wilhelmshavene, Nemecku. Jeho otec Anton Milch bol lekárnik vojnového námorníctva s židovským pôvodom. V roku 1910 vstúpil do armády k delostrelectvu, kde čoskoro dostal hodnosť poručíka. V roku 1921 opustil armádu a zamestnal sa v leteckej spoločnosti Lloyd Luftdienst v Danzig vo východnom Prusku (dnes Gdaňsk, Poľsko) so svojim priateľom Gotthard Sachsenbergom. Spoločnosť lietala medzi Danzigom a baltskými štátmi. V roku 1923 sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti, no čoskoro prešiel do konkurenčnej firmy Junkers Luftverkehr kde už bol riaditeľom jeho priateľ Gotthard Sachsenberg. V roku 1925 prebral vedenie firmy od priateľa Sachsenberga Milch, a dozeral na fúziu firiem Junkers Luftverkehr a Deutscher Aero Lloyd. Vznikla nová, dodnes fungujúca spoločnosť Lufthansa, ktorej prvým riaditeľom sa stal Erhard Milch. V roku 1933 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva letectva. V tejto pozícii začal pracovať na založení Luftwaffe, aj keď tu mal hlavné slovo vojenský letec Ernst Udet. Využijúc svoje kontakty a znalosti, zapojil do svojho projektu leteckých odborníkov ako: Hugo Junkersa a Willy Messerschmitta. Keď ho v roku 1935 začalo gestapo prenasledovať pre židovský pôvod, Hermann Göring dal podpísať jeho matke čestné prehlásenie, že jeho skutočným otcom bol jeho strýko Karl Brauer. Tak Milch unikol z pazúrov gestapa, a možno aj smrti. Keď vypukla vojna, Milch sa stal veliteľom 5. leteckej flotily počas ťaženia v Nórsku. Po víťazstve nad Francúzskom sa stal 19. júla 1940 generálom poľným maršalom a koordinátorom letectva. V roku 1944 sa po dlhoročných sporoch s vedením vojny Göringom spojil s Josephom Goebbelssom a Heinrichom Himmlerom a intervenovali u Hitlera odvolanie Göringa, pre jeho porážky. Keď Hitler odmietol, Milch rezignoval na svoje funkcie a prešiel do štábu ministra pre zbrojenie Alberta Speera. Po samovražde Hitlera sa pokúsil ujsť z Nemecka, no bol zadržaný Spojencami pri Baltickom mori 4. mája 1945. V norimberskom procese v roku 1946 bol medzi hlavnými obžalovanými. Bol obžalovaný za zločiny proti ľudskosti a nútené práce vojnových zajatcov. Odsúdili ho k doživotnému väzeniu vo väznici Landsberg. V roku 1951 mu zmiernili trest na 15. rokov. V júni 1954 bol prepustený a žil až do svojej smrti (25.1.1972), vo Wuppertali pri Düsseldorfe. Štefan Rencz