Mihály Vörösmarty

Vörösmarty Mihály , maďarský básnik,spisovateľ a predstaviteľ romantizmu sa narodil 1.12.1780 v Pusztanyék, dnes Kápolnásnyék vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku ,a zomrel v Pešti 19 novembra 1855.Jeho otec Vörösmarty Mihály starší bol správcom veľkostatku grófa Ferenca Nádasdyho v Puszta-Nyéku.Základné vzdelanie získal tamtiež v rokoch 1807 – 1811.Strednú školu navštevoval v Székesfehérvári u cisterciánov v rokoch 1811 až 1816.Maturoval v Pešti v Piaristickom gymnáziu v roku 1817 a tamtiež študoval na univerzite do roku 1821.V roku 1817 keď mu zomrel otec ,dostal sa do ťažkej situácie a preto sa stal vychovávateľom detí Sándora Perczela (Miklós, Móric a Béla) v Pešti. V rokoch 1822 – 1823 bol právnym ašpirantom u podžupana Ferenca Csehfalviho v Görbő. 20 decembra 1824 úspešne zložil skúšky , ale vychovávateľom zostal ešte do augusta 1826.Potom sa venoval už iba literárnej tvorbe aj keď žil v chudobe.17 novembra 1830 ho zvolili za člena Maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia) so stálym platom.V rokoch 1837 – 1843 bol redaktorom reformných politických novín Athenaeum .Od roku 1842 bol poslancom za Národný kruh , neskôr pôsobil v opozícii.9 mája 1843 sa oženil s Csajághy Laurou (1826-1882) , ktorá bola od neho mladšia o 26 rokov.Mali spolu 4 deti. V revolučnom roku 1848 mu ponúkol minister školstva a osvety Eötvös József miesto profesora na univerzite v Pešti ,ktoré neprijal, no na návrh Kossutha sa stal poslancom parlamentu.Po dočastnom páde Habsburgovcov v Uhorsku bol sudcom a putoval s novou vládou do Debrecína,Szegedu a Aradu.Po bitke pri Világosi sa musel ukrývať , a po smrti dcéry začal chorľavieť.V roku 1850 sa dobrovoľne vydal vojenskému súdu v Pešti.V máji si kúpila rodina dom a pozemok v župe Fejér v obci Baracska.V novembri roku 1853 sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil že sa presťahovali do Pešti aby bol pod stálym lekárskym dozorom.Napriek tomu 19 novembra 1855 zomiera.Pochovali ho 21 novembra v cintoríne Kerepesi. Literárna tvorba : Poézia: Zalán futása (1825) Szózat (1836) A Guttenberg-albumba (1839) Ábránd A merengőhöz Gondolatok a könyvtárban (1845) Országháza (1845) Az emberek (1846) Előszó (1850) A vén cigány (1854) Poviedky: A Hűség diadalma (1822) Zalán futása (1823-24) Cserhalom (1825) Tündérvölgy (1825) A Délsziget (1826) Magyarvár (1827) Eger (1827) Széplak (1828) A rom (1829-30) A két szomszédvár (1830-31) Szép Ilonka (1833) Csongor és Tünde (1830) Drámy: Csongor és Tünde (1830),divadelné spracovanie) Czillei és a Hunyadiak Kincskeresők Vérnász Marót bán Az áldozat Árpád ébredése Preklady: Forget not the field... (Thomas Moore) Julius Caesar (Shakespeare) Lear király (Shakespeare) Romeo és Julia (Shakespeare)