Ferenc Molnár

Spisovateľ a novinár Ferenc Molnár, vlastným menom Neumann Ferenc, sa narodil v nemeckej židovskej rodine v Budapešti 12. januára 1878. Jeho vnuk je režisér Horváth Ádám (ocenený Kossuthovou cenou) a spisovateľ Sárközi Mátyás. Jeho otec Neumann Mór bol chirurgom a pracoval ako podnikový lekár pri stavbe mostu Margit híd (Margitin most) a vo fabrike Ganz. Stredoškolské štúdium absolvoval v evangelickom gymnáziu v Lónyaiho ulici v Budapešti (Lónyai utcai Református Gimnázium). Chcel sa stať novinárom, ale na nátlak rodičov študoval právo v Ženeve a Budapešti. V tom čase už prispieval svoje články do budapeštianskych novín a po návrate do časopisu Budapesti Napló (Budapeštiansky denník). Prekladal aj zahraničné divadelné diela. V tom čase si aj pomaďarčil svoje meno na Molnár. Pozornosť na seba upútal satirickým románom Az áhes város (Hladné mesto) v roku 1901. V tom čase napísal aj lyrický román Egy gazdátlan csónak története, kde opisuje tragickú lásku 15. ročnej slečny. V roku 1902 napísal divadelnú hru A doktor úr, ktorá mala úspešnú premiéru v divadle Vígszinház. V roku 1906 sa oženil s maliarkou a spisovateľkou Vészi Margit. Prvý zahraničný úspech dosiahol hrou Az ördög (Diabol). Hrali ju vo Viedni, Berlíne, Taliansku a v Spojených štátoch. Najväčší úspech dosiahol hrou Liliom (Ľalia) v roku 1909, ktorú hrali v roku 1912 vo Viedni a bola sfilmovaná v roku 1934 Fritzom Langom a bola námetom muzikálu Carousel (Körhinta- Kolotoč), ktorú dávali na Broadwayi. V roku 1907 napísal dodnes populárny román A Pál utcai fiúk (Chlapci z Pavlovskej ulice), ktorý bol viackrát sfilmovaný. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský spravodaj v Galícii. O svojich zážitkoch napísal knihu Egy haditudósító emlékiratai (Spomienky vojenského spravodajcu). V roku 1922 sa oženil s herečkou Fedák Sári, ale manželstvo nevydržalo dlho. V rokoch 1920 až 1930 bol najpopulárnejším dramatikom. Pred hrozbou národného socializmu v roku 1937 odišiel do Švajčiarska, neskôr v roku 1939 sa presídlil do New Yorku. Tu napriek ťažkým depresiám písal scenáre a divadelné hry. Písal po maďarsky, nemecky a anglicky. V roku 1949 mu uviedli na Brodwayi hru Panoptikum. Oženil sa tretíkrát, vzal si herečku Darvas Lili. Zomrel v New Yorku 1. apríla 1952. Divadelné hry: A Doktor úr (1902), (Pán doktor) Józsi és egyéb kis komédiák (1904) Az ördög (1907), (Diabol) Liliom (1909), (Balada od kolotočov: Sentimentálna hra (Liliom)) A Testőr (1910), (Gardový poručík) A Farkas (1912), (Vlk) Úri divat (1916), (Pánska móda) A fehér felhő (1916), (Biely oblak) Farsang (1916), (Fašiangy) A hattyú (1920), (Labuť) Színház: Előjáték Lear királyhoz, Marsall, Az ibolya (1921) Égi és földi szerelem (1922) A vörös malom (1923), (Červený mlyn) Az üvegcipő (1924), (Sklenená topánka) Játék a kastélyban (1926), (Hra v kaštieli) Riviera (1926) Olympia (1928), Egy, kettő, három (1929) A jó tündér (1930), (Dobrá víla) Valaki (1931), (Niekto) Harmónia (1932) Nagy szerelem (1935), (Veľká láska) Delila (1937) Panoptikum (1949)