Áron Tamási

Maďarský spisovateľ Tamási Áron sa narodil ako Tamás János v Sedmohradskej obci Farkaslaka 20.septembra 1897. Jeho otec Tamás Dénes bol malým statkárom. Ako 9. ročný si pri hre s pištoľou odstrelil prst, preto rodičia rozhodli že ho dajú študovať, nakoľko nebol schopný manuálne pracovať na statku. O roku 1904 navštevoval základnú školu v rodnom meste Farkaslaka, od roku 1910 navštevoval katolícke gymnázium (Székelyudvarhelyi katolikus főgimnázium) v Székelyudvarhelyi (dnes Odorheiu Secuiesc v Rumunsku). V roku 1917 maturoval v Gyulafehérvári a v roku 1918 sa dostal na taliansky front ako slobodník-absolvent. Predtým ešte začal študovať právo na univerzite v Kolozsvári, pretože chcel zanechať rodinnú tradíciu byť sedliakom. V roku 1921 ukončil štúdium práva, a pokračoval na obchodnej akadémii, kde získal v roku 1922 diplom. Potom pracoval ako bankový úradník v Kolozsvári (dnec Cluj, Rumunsko) a Brassove (dbes Braşov, Rumunsko). V tom čase už mu bolo v Sedmohradsku „pritesno“, preto sa v júli 1923 vysťahoval do Ameriky. Tu pracoval ako príležitostný robotník, ale aj ako bankový úradník. V tom čase ale v Kolozsváry vyhral súťaž novín“ Keleti Újság“ so svojou novelou „Szász Tamás, a pogány“. Tu v cudzine sa chytil pera a z nostalgie k svojej vlasti začal písať novely, z ktorých prvú zbierku rukopisov„Lélekindulás“ poslal svojmu vydavateľovi v roku 1925. Tú okamžite ešte v tom roku vydali, a tá zaujala nielen čitateľov na maďarskej, ale aj na rumunskej strane. V roku 1926 sa Tamási Áron vrátil domov do Sedmohradska kde žil do roku 1944, kým sa nepresídlil do Maďarska (po prvej, a opäť aj po druhej svetovej vojne Sedmohradsko pripadlo Rumunsku). V čase, keď bol oslavovaným rumunským spisovateľom, bol už aj najčítanejším a najobľúbenejším spisovateľom v Maďarsku. Na prelome 20. a 30. rokov bol už najplodnejším maďarským novelistom, ale písal už aj svoje prvé romány. Svoj prvý román „A szűzmáriás királyfi“ napísal ešte v USA, ale definitívne dokončil doma. Potom vydal tak často v Maďarsku sfilmovanú trilógiu: Ábel a rengetegben, Ábel az országban a Ábel Amerikában, čo je vlastne jeho autobiografia. Konečnou myšlienkou románu je jeho myšlienka "Azért vagyunk a világon, hogy valahol otthon legyünk benne!" (Preto sme na svete, aby sme niekde boli doma v ňom!). Tamási Áron v rokoch 1926 až 1944 žil v Kolozsváry a pracoval aj ako novinár pre noviny Újság a Ellenzék. Od mája 1933 mal svoju vlastnú rubriku v novinách Brassói Lapok. Od roku 1934 – 1949 bol členom Maďarskej akadémie vied, v rokoch 1944/45 a 1945-1947 bol poslancom parlamentu. Medzi rokmi 1949 až 1953 ho postupne vytlačili z kultúrneho života, vtedy písal bábkové hry a veršovaný životopis. V roku 1954 ho zvolili za člena Národného frontu, a jeho práce sa zase objavili na trhu. V rokoch 1956-1957 bol predsedom spolku maďarských spisovateľov. V roku 1954 dostal Kossuthovu cenu a v rokoch 1929, 1930, 1933, 1943 cenu Baumgarten. Tamási Áron zomrel 26. mája 1966 v Budapešti.