Zita Perczel

Perczel Zita, maďarská herečka sa narodila 26. apríla 1918 v Budapešti, Rakúsko – Uhorsku. Rodina nebola až taká zámožná, preto predali svoje pozemky v Szandaszöllősi aby mohli poslať Zitu do gymnázia. V roku 1932 ju prijali na divadelnú akadémiu aj napriek tomu, že pri recitovaní zabudla text. Predseda komisie Góth Sándor v nej videl aj tak talent. Na akadémii boli jej spolužiakmi Gobbi Hilda, Básti Lajos, Gellért Endre, Fónay Márta, Király Kató a Móricz Lili. Po roku štúdia dostala ponuku z Národného divadla a preto prerušila štúdium. Nevedela tomu uveriť, kým nedostala k naštudovaniu text postavy pani Szentirmay v hre Ferenca Herczega : A dolovai nábob lánya. Čoskoro sa dostala aj k filmu cez známeho scenáristu Kálmána Csató, ktorý napísal scenár k filmu „Az új rokon“ , ktorý režíroval Gaál Béla. Dostala jednu z hlavných úloh medzi takými už hviezdami ako Gózon Gyula, Berky Lili, Delly Ferenc a Kabos Gyula. V roku 1935 sa stal riaditeľom Národného divadla dr. Németh Antal, ktorý dal výpoveď všetkým hercom, a robil s nimi nové pracovné zmluvy. Keďže niektorým zaslúžilým, ale starým hercom neobnovil, na protest Zita Perczel obnovenú zmluvu roztrhala a odišla do divadla Vígszinház. Tu pôsobila do roku 1937. Tento nerozvážny krok potom aj oľutovala, lebo sa už nikdy do Národného divadla nemohla vrátiť. V tom čase aj najviac filmovala, hrala a spievala vo väčšine vtedy úspešných maďarských filmoch : Az új rokon (1934), Meseautó (1934), Budai cukrászda (1935), Dunaparti randevú (1936), Lovagias ügy (1937). V lete roku 1935 cez divadelné prázdiny odišla s matkou na dovolenku do Francúzska. Tu sa stretla s viacerými filmármi, ktorí jej ponúkli možnosť natáčať vo Francúzsku. V decembri roku 1937 odišla nakrátko filmovať do Francúzska, no zákony, ktoré prišli postupne v platnosť, jej odrezali cestu k návratu na 40 rokov. V rokoch 1938 až 1941 je členkou divadla St Georges a Théatre de Paris. Účinkuje s Pierre Brasseurrom, Michel Serraultom a dostala aj ponuku hrať po boku Fernandela, no ponuku musela odmietnúť pre zmluvu s divadlom, ktorú nechcela kvôli filmu zrušiť. Druhým dôvodom bol aj jej vzťah s hercom Marcelom, kolegom z divadla, za ktorého sa vydala 21. júna 1939. Po svadbe sa vydali do Nice, Alžíra a Rio de Janeira. Neskôr s Comedie-Francais účinkovala v Bordeaux. Po vypuknutí vojny sa vrátili do Paríža, no ich vzťah bol už naštrbený, aj keď herečka bola tehotná. Po rozvode sa vydáva za ruského producenta Lucachevitcha a odchádza do USA. V New Yorku sa jej narodí syn Alexander Leo Attila Lucachevitch, ktorého si osvojí jej druhý manžel. V New Yorku sa pohybujú v ruských, francúzskych a maďarských intelektuálnych kruhoch, medzi ktorých patria John Loden, Jean Renoir, Pierre Lazaroff, Antoine de Saint-Exupery, Kabos Gyula, Vadnay László a Lengyel Menyhért. Po krátkom čase sa presťahujú do Los Angeles , Hollywoodu. Do konca vojny žije v Hollywoode, no neúčinkovala v žiadnom filme, nedostala žiadnu ponuku. V roku 1951 sa vracia do Paríža, a po 11-ročnej pauze zase vystupuje v Théátre de Capucines so starým partnerom Sacha Guitrym. V paríži žije a vystupuje do roku 1966, keď sa presťahuje do Madridu a neskôr do Ríma. V Ríme žije až do roku 1990, kým nenastanú politické zmeny v Maďarsku a nedostane pracovnú ponuku. Od roku 1991 vystupuje v Komornom divadle (Budapesti Kamaraszínház). Sú to krásne roky pre starnúcu herečku, dostáva ponuky z rôznych divadiel a k filmovaniu. V roku 1996 hraje celú sezónu v Kecskeméte a dostala aj úlohy v troch filmoch Örökség (1980), Dögkeselyű (1982), A nagy postarablás (1992) a v troch televíznych seriáloch. Jej posledným filmom bol Roseannas Grave, kde hrala vedľajšiu úlohu s Jeanom Renom. Perczel Zita zomrela 4. apríla 1996 v Budapešti vo veku 78 rokov.