Andrej Rostockij

Andrej Rostocký (Rostockij) 25.1.1957 Moskva – 5.5.2002 Soči Adnrej sa narodil v hereckej rodine. Jeho otec Stanislav bol známym režisérom a matka Nina Meňšiková bola herečkou. Hoci jej lekári zo zdravotných dôvodov neodporúčali mať dieťa, narodil sa v ich rodine chlapček. Vychovávať ho pomáhala starostlivá babička na dnes už neexistujúcej dedine Bogorodské. Babička žila v drevenici s pieckou. Stále tam bolo čo opravovať. V lete chodili často k vode na rybačku. Ako dieťa sníval o cestovaní, o profesii námorníka. Ako 14- ročného ho otec vzal na natáčanie filmu „A rána sú tu tiché“. Vtedy pochopil, že sen o cestovaní by sa mu mohol splniť vďaka hereckej profesii. Rodičia mu radili stať sa režisérom, no začínal ako herec. Po skončení 9-teho ročníka sa mu podarilo dostať sa do kurzu Sergeja Bondarčuka. Často však miesto sedenia na lekciách sa zúčastňoval na natáčaní, napr. filmu „To sme nepreberali“. Nasledovali drobné úlohy vo filmoch „Bojovali za vlasť“, „Na kraj sveta“. Diváci aj ďalší režiséri ho zaregistrovali vo filme „Dni Turbinovcov. Divácky úspešná bola aj snímka „Koniec imperátora tajgy“. Po skončení školy si odslúžil vojnu v pluku, ktorý podliehal súčasne ministerstvu obrany i GOSKINU. Bol vytvorený špeciálne pre natáčanie filmu „Vojna a mier“. Odtiaľ bol tiež odvelený na natáčanie filmu „Lietajúci husári“. Režisérom filmu bol Stepan Stepanov (pseudonym jeho otca). Jeho popularita narástla najmä u ženského osadenia. Všetky dievčinky sa zamilovali do očarujúceho kučeravého husára s modrými očami. Pri natáčaní sa zoznámil so svojou prvou ženou, po čase sa však ukázalo, že sú príliš rozdielni. Po prvom nevydarenom manželstve s Marínou Jakovlevovou sa oženil so svojou susedou z detstva – Mariannou. V 80-tych rokoch sa stal jedným z najobsadzovanejších hercov v prevažne vojenských a dobrodružných filmoch predstavuje v nich ľudí silných, tvrdých. To čo predvádzal vo filmoch, napodobňoval aj v živote. Športoval, jazdil na koni, bol kandidátom na majstra v jazdeckom trojboji. Priatelil sa s kaskadérmi, ktorí si ho vážili. Začiatkom 90-tych rokov prijal niekoľko pre seba netypických úloh – napr. imperátora Nikolaja II. V tom istom čase sa začína venovať aj réžii. V r. 1994 organizuje filmovú spoločnosť DAR (Priatelia Andreja Rostockého). Mal zaujímajé plány, ale osud mu ich nedoprial naplniť. V r. 2002 sa Rostocký chystal natáčať film „Moja hranica“. Film hovorí o neľahkom živote pohraničiarov. Časť scén sa natočila v Moskve, ďalšie sa mali natáčať v Soči. Andrej cestoval za mesto, hľadal vhodné miesta na natáčanie. Žiadal, aby ho autom odviezli do kúpeľov Červená poľana. Cestou videl strmý svah a poprosil zastaviť auto. Rostocký, ktorý vždy vystupoval bez kaskadérov vyliezol na kopec. Tam zrazu stratil rovnováhu a spadol. Herca s polámanými rukami, nohami a prebitou hlavou naložili do auta a viezli do sanatória. O 15 minút boli pri ňom lekári a previezli ho do nemocnice. No zranenia hlavy boli príliš vážne. Začali ho pripravovať na operáciu, no o niekoľko minút zomrel na operačnom stole.