Mihály Vörösmarty

Vörösmarty Mihály , maďarský básnik,spisovateľ a predstaviteľ romantizmu sa narodil 1.12.1780 v Pusztanyék, dnes Kápolnásnyék vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku ,a zomrel v Pešti 19 novembra 1855.Jeho otec Vörösmarty Mihály starší bol správcom veľkostatku grófa Ferenca Nádasdyho v Puszta-Nyéku.Základné vzdelanie získal tamtiež v rokoch 1807 – 1811.Strednú školu navštevoval v Székesfehérvári u cisterciánov v rokoch 1811 až 1816.Maturoval v Pešti v Piaristickom gymnáziu v roku 1817 a tamtiež študoval na univerzite do roku 1821.V roku 1817 keď mu zomrel otec ,dostal sa do ťažkej situácie a preto sa stal vychovávateľom detí Sándora Perczela (Miklós, Móric a Béla) v Pešti. V rokoch 1822 – 1823 bol právnym ašpirantom u podžupana Ferenca Csehfalviho v Görbő. 20 decembra 1824 úspešne zložil skúšky , ale vychovávateľom zostal ešte do augusta 1826.Potom sa venoval už iba literárnej tvorbe aj keď žil v chudobe.17 novembra 1830 ho zvolili za člena Maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia) so stálym platom.V rokoch 1837 – 1843 bol redaktorom reformných politických novín Athenaeum .Od roku 1842 bol poslancom za Národný kruh , neskôr pôsobil v opozícii.9 mája 1843 sa oženil s Csajághy Laurou (1826-1882) , ktorá bola od neho mladšia o 26 rokov.Mali spolu 4 deti. V revolučnom roku 1848 mu ponúkol minister školstva a osvety Eötvös József miesto profesora na univerzite v Pešti ,ktoré neprijal, no na návrh Kossutha sa stal poslancom parlamentu.Po dočastnom páde Habsburgovcov v Uhorsku bol sudcom a putoval s novou vládou do Debrecína,Szegedu a Aradu.Po bitke pri Világosi sa musel ukrývať , a po smrti dcéry začal chorľavieť.V roku 1850 sa dobrovoľne vydal vojenskému súdu v Pešti.V máji si kúpila rodina dom a pozemok v župe Fejér v obci Baracska.V novembri roku 1853 sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil že sa presťahovali do Pešti aby bol pod stálym lekárskym dozorom.Napriek tomu 19 novembra 1855 zomiera.Pochovali ho 21 novembra v cintoríne Kerepesi.
Literárna tvorba :
Poézia:
Zalán futása (1825)
Szózat (1836)
A Guttenberg-albumba (1839)
Ábránd
A merengőhöz
Gondolatok a könyvtárban (1845)
Országháza (1845)
Az emberek (1846)
Előszó (1850)
A vén cigány (1854)

Poviedky:

A Hűség diadalma (1822)
Zalán futása (1823-24)
Cserhalom (1825)
Tündérvölgy (1825)
A Délsziget (1826)
Magyarvár (1827)
Eger (1827)
Széplak (1828)
A rom (1829-30)
A két szomszédvár (1830-31)
Szép Ilonka (1833)
Csongor és Tünde (1830)

Drámy:

Csongor és Tünde (1830),divadelné spracovanie)
Czillei és a Hunyadiak
Kincskeresők
Vérnász
Marót bán
Az áldozat
Árpád ébredése

Preklady:

Forget not the field... (Thomas Moore)
Julius Caesar (Shakespeare)
Lear király (Shakespeare)
Romeo és Julia (Shakespeare)

Autor: cicis