Európa je na začiatku 16. storočia na jednej strane ohrozovaná Turkami, na druhej strane sa európske veľmoci ničia medzi sebou. Najväčšie utrpenie nesú nevoľníci. V týchto pomeroch začína študovať mladý Martin Luther za kňaza. Zároveň však vstupuje i do rehole augustiánov. Priebeh jeho prvej slúženej svätej omše nie je veľmi najšťastnejší. Strémovaný Martin počas omše vyleje víno a z tohto dôvodu i jeho zahanbený otec ho opúšťa. Novokňaz trpí aj panickým strachom z večného zatratenia jeho duše. Jeho spovedník a priateľ posiela do Ríma, aby sa trocha vyliečil zo svojich nervových záchvatov. Táto cesta Lutherovi neprospeje, lebo z Ríma sa vráti ešte nervoznejší a zatrpknutejší než bol. Najviac ho rozčúlilo predaj odpustkov, ktorými sa za peniaz dali vykúpiť duše z očistca. V Ríme videl aj úpadok morálky pápeža a ostatných cirkevných hodnostárov. Luther po návrate domov postupuje v kariére. Začína prednášať vo Witenbergu na univerzite, ktorú dotuje Fridrich Múdry, saské knieža, ktorý si Luthera obľúbi. Luther je ešte viac kritickejší po tom, keď do mesta príde Johann Tetzel, pápežský vyslanec. Pápež Lev X. ho poverí, aby získal veľkú sumu peňazí na stavbu chrámu sv. Petra v Ríme, pomocou odpustkov. Toto rozhnevá Luthera do takej mieri, že napíše 95 téz na bránu kostola v Witenbergu, ktoré majú napraviť nedostatky v katolickej cirkvi. Pápež Lev X. miesto toho, aby objektívne vyriešil problémy a na úrovni sa porozprával s inteligentným Lutherom, obviní ho z kacirstva. Luther je ešte verný pápežovi, lebo ešte nestratil nádej na vzájomnú dohodu. Je ochotný sa podrobiť súdu v nemeckom Wormse. Na tomto súde bol prítomní i cisár Karol V. Jediné slovo, ktoré mal Luther povedať, bolo, že odvoláva svoje tézy. Tvrdohlavý Luther neodvolal svoje učenie. Práve ešte viac si získal i popularitu ľudí. Upáleniu na hranici Luther ušiel vďaka ochrane saského kniežaťa, ktorý ho nechal uniesť z bezpečnostných dôvodov. Počas svojej ochrannej väzby Luther preložil Nový zákon z latinčiny do nemčiny, čo sa považovalo za kacírstvo. Následkom toho bol Luther exkomunikovaný. Počas jeho izolovania dochádza v Nemecku k povstaniu sedliakov, ktorý vraždia všetkých, čo im prídu pod ruku. Martin Luther radí saským kniežatám, aby potlačili toto povstane. Výsledok bol niekoľko desiatok tisíc smasakrovaných sedliakov. Luther videl, že jeho názory len rozdelili Nemecko na dva tábory a priniesli smrť mnohým ľuďom. Vedel, že hlavná príčina sedliackych nepokojov bolo ich zlé zaobchádzanie zo strany cirkvi a kniežat. Lutherov vplyv ešte narástol,keď nemecké kniežatá otvorene prejavili odpor voči cisárovi Karolovi, že nebudú brániť šíreniu novej viery v krajine.
Tak nasledujúce stáročia budú poznamenané krutými vojnami v Európe pre rozdielne náboženské presvedčenie, keď jedni budú páchať krivdy na druhých.
