Jánošík. Pravdivá historie

Václav Jiráček /alias filmový Jánošík/ v istom ženskom časopise prirovnal Janošíka k veteránovi z Vietnamu, ktorý sa vrátil z vojenskej služby a dal sa do gangu v New Yorku. Tak by urobil, keby sa to odohralo v 70. rokoch 20.storočia v USA. Jiráček sa aj povahovo stotožňuje s Janošíkom. Podľa neho bol sebavedomý ako on a že a fyzický sa na neho trocha podoba.

Oblečenie poddanských žien na začiatku 18. storočia bolo sukňa, spodnička a blúza. Prípadne pod blúzou nejaké kombiné alebo nič. V zábere tomto filme, kde Janošík uteká za Hankou v snehu a naráta jej 8 spodničiek. To naozaj by bolo dosť nepraktické u poddaných žien. Viac spodničková moda bola u bohatých žien. Súčasťou oblečenia v zime boli punčochy pripevnené podväzkom.

o janošíkovi, teda o najnovšom filme o nom písali v slovenskom týždenníku Zivot, že slúžil najprv v rakozsiho vojsku, potom v císarskom. Dalej, že meno jeho frajerky, nie je isté. A ked som videla film s Pavlom Bielikom janošíka zo 60. rokov, tam bolo, že študoval za kňaza v seminári, kde by aj bol doštudoval, keby nebolo krivdy, čo sa stala jeho rodičom za strany liptovského zemana. Nie je to výčitka, ale zachytila som v upútavke na Janošíka - pravdivý príbeh, kde sa Janošík zaprísahaval, že on nikoho nezabil. Ale logický, je, že ked na nich útočii vojaci, musel niekoho zabiť, ved by zabili jeho.

Film vznikal na slovenskej a poľskej strane Tatier, točilo sa aj v Pieninách, Terchovej a na Spiši, Filmári minuli 45 kilogramov pušného prachu, vo filme sa objaví 76 koní, tisícka oviec, asi 80 strelných a 90 bodných zbraní plus dve delá. Herecký tím doplnilo 60 jazdcov a asi tisícka komparzistov.