Výlet po Dunaji

Manželstvo je ako túžba po domove. Pochytí ťa, keď sa zatúľaš do cudzích končín a čím ďalej sa zatúľaš, tým viacej ťa pochytí. - No toto. Ale si len zmúdrel. Odrazu. Ak chce muž pokojne žiť, musí byť alebo mladý, alebo múdri. Mne neostáva nič iné, iba byť múdri.

Traja kamaráti, ktorých nič nebaví iba karty. Idúc mestom hovoria: - Pozrime sa ešte o kúsok ďalej. Aby nám stále nevykrikovali, že sme nevideli Budapešť. Čo chceš ešte vidieť ? Aj tu sú len ulice a domy. - A krčmy ! Sprievodca spomínal nejakú krčmu. Tu niekde by to malo byť. Vraj tam čapujú Plzenské. Mariáš, pri Plzenskom, v Budpešti, to už áno. Poďme !

Krásna pani Petrášová hovorí novomanželovi: - Nechoďme už ďalej Petrík. Tady pod tou břízou si odpočineme. - Jaj, tu je krásne. Prídeme sem aj zajtra, hmm ? Zůstaneme tady spolu navěky. - Naveky ! Petrík ! Áno ušáčku. - Toto miesto stvorila príroda iba pre nás. Vieš aká som šťastná ? Já jsem taky šťastnej. Zavři oči !

Prepáčte, vy ste taká milá. Vy by ste iste nevedeli odmietnúť muža, ktorý sa dostal do neobyčajne chúlostivej situácie, ktorý vás žiada o porozumenie. - Čo sa vám stalo ? Bože môj, komu by prišlo na um hľadať u ženy ako ste vy, nohavičky. - Nohavičky ? Psst ! Prosím vás, len buďte ticho, aby to nikto ... - Já vám dám ticho vy, vy chrouste. Jestli vás ešte jednou přistihnu jako obtěžujete moji manželku, tak vás hodím do Dunaje. Ale ja neviem plávať ? - Tak plavte, dokud jste na suchu.