Keeper

Súdiac podľa ohlasov, podivín Osgood Perkins znovu rozdelil hororovú verejnosť, pričom sa zdá, že tentoraz prevažujú negatívne reakcie ... Čo je zvláštne, keďže Oz ani v tomto filmovom zápise markantne nezmenil svoj režisérsky rukopis, neponoril sa do diametrálne odlišných žánrových vôd, ba ani nezmiernil manifestačný divácky diskomfort a neutlmil číhavý nekľud. Síce chápem, že slimačie tempo rozprávania s vlečúcou sa dejovou dynamikou predstavujú niečo, cez čo sa štandardný divák bude prekusávať len s náramnými obtiažami, ale ostatné charakteristické rysy - zmysel pre podivno, tiesnivá atmosféra, nevšedné kamerové uhly, či hudobný a ruchový podkres - sú v Perkinsovom repertoári už ustáleným trademarkom, na aký si treba buď zvyknúť, alebo ho poslať kade ľahšie. (Navyše, ak je niekto poučený Perkinsovou predchádzajúcou tvorbou, tá tvorba mu prináša len sklamanie a nepochopenie - no napriek tomu jej stále dáva šancu - tak to je rovnaké, ako navštevovať koncerty štátnej filharmónie v očakávaní, že tam zahrajú techno, alebo bigbít.) Takže mňa naopak potešilo, keď sa vzťahový psychologický horor a obdoba von Trierovho Antikrista preklopili niekam inam, hoci zakončenie príbehu sa celkom zbytočne navrátilo do očakávaných vyjazdených koľají spravodlivého genderového trestu.