Paralelné svety – paralelné Košice

Východoslovenská metropola Košice bola postavená na križovatke obchodných ciest a svojim významom vždy lákala prisťahovalcov. Stala sa domovom pre množstvo komunít, ktoré tu dodnes žijú vlastným životom. V tlači sú často Košice označované ako vzor tolerantného mesta. Dokument pátra po stopách tejto tolerancie: je mýtom alebo faktom? Začíname výpoveďou Viliama Gedeona, predstaviteľa nemeckej národnosti, ktorý nám odhalí nemeckú minulosť mesta, na jeho slová nadviaže Anton Glezgo, Košičan maďarskej národnosti, s ním sa prejdeme po meste, kde si možno kúpiť maďarskú knihu, zájsť do divadla Thália, hrajúceho v maďarčine, môžeme nájsť ešte nezatreté maďarské historické nápisy. V galérii Vojtecha Löfflera, významného košického sochára, budeme obdivovať množstvo umeleckých diel, ktoré reflektovali život dnešných menšín v minulosti. Napriek takmer bezkonfliknej rôznonárodnostnej kultúre, nachádzame odraz globálnej spoločenskej intolerancie – holocaust, Benešové dekréty, betónový bezcitný komunizmus. Najviac takto postihnutými menšinami sú rómska a židovská. Andrej Gadžor, rómsky drevorezbár, sochár, nás zavedie na miesta, kde bol historický rómsky tábor, ktorý nájdeme na mapách aj z roku 1912, dnes tam stojí sídlisko, o niečo dôstojnejšie ako ghetto, menom Luník IX. Na prechádzke centrom mesta s manželským židovským párom Halperovcov objavujeme zlikvidovanú židovskú kultúru mesta. Poliak Tadeusz Błoński síce nachádza aj poľské dedičstvo na košickom území, je skôr však predstaviteľom novodobej imigrácie iných národností do mesta. Záverečná anketa v uliciach s Košičanmi, o ich postoji k tolerancii mesta, nám nedá jednoznačnú odpoveď, ako je to s toleranciou v Košiciach dnes, tak ako celý dokument. Rešpektovať iných sa musí človek neustále učiť, dokument končí slovami: nezáleži na tom, či je niekto Maďar, Slovák alebo Cigán, hlavné je, aký je to človek. Zdroj: STV