Medveď obdivovaný aj zatracovaný

V mnohých Európskych horách umĺkol vlčí hlas už viac ako pred sto rokmi. V Karpatoch majú tieto šelmy stále svoje útočisko podobne ako rys a medveď. Karpatský horský oblúk charakteristický súvislými lesnými komplexami vytvára dobré životné podmienky skoro všetkým pôvodným druhom živočíchov. V dostatočnom počte, vzhľadom na plochu územia sú tu zastúpené aj medvede. Medveď je pôvodným členom fauny Slovenska a je nesporné, že v dávnej minulosti osídľoval lesy na celom našom území. Postupne s rozvojom pastierstva, roľníctva a urbanizácie však začali lesy v južnej nížinnej a pahorkovitej časti nášho územia miznúť a s nimi aj medveď. Bol čoraz viac zatlačovaný do hornatých častí stredného a severného Slovenska. Ale lesy sa začali klčovať aj tam, takže životný priestor medveďa sa stále viac zmenšoval. Veľmi intenzívne ho prenasledovali lovci, takže v 19. storočí bola jeho populácia zdecimovaná. Odhaduje sa, že ešte pred prvou svetovou vojnou žilo na Slovensku asi 120 medveďov. Ich počet aj naďalej rýchlo klesal, takže v roku 1928 bol odhad už len 35 – 40 a v roku 1932 dokonca len 20 jedincov. Medveďovi teda na konci prvej tretiny 20. storočia hrozilo úplné vyhubenie. Podobne ako už dávno pred tým v Čechách a v ostatných západných štátov Európy. V roku 1932 nastal prepotrebný obrat, keďže sa vyhlásila zákonná celoročná ochrana medveďa. V záujme každého rozumného človeka je úcta k hodnotám. K súčasným, ale aj k tým, ktoré sme zdedili. Patrí tam aj prírodné bohatstvo. To predovšetkým. Aby aj naši vnuci a pravnuci mohli prežívať vzrušenie pri náhodných stretnutiach nielen s medveďom, ale aj s ostatnými obyvateľmi pri potulkách našou krásnou karpatskou krajinou. Veríme že aj oni budú prítomnosť medveďa akceptovať. Že budú tolerovať škody, ktoré v záujme svojho prežívania spôsobuje a že mu prepáčime aj prípadné stresové situácie pri neočakávanom stretnutí. Veď medveď netúži po človečine, Chce len svoj pokoj a dostatok potravy na svoju obživu Zdroj: RTVS