Karel Vaš

Podplukovník JUDr. PhDr. Karel Vaš je bývalý československý vojak, dôstojník vojenskej zpravodajské služby OBZ, spolupracovník sovietskej tajnej služby NKVD, a prokurátor vykonštruovaných súdnych procesov. Aktívne sa zúčastnil na justičnej vražde generála Heliodora Píku. Bol oddaným podriadeným Bedřicha Reicina, šéfa vojenskej rozviedky, ktorého protizákonné rozkazy vedome plnil. Osobne sa podieľal na odsudzovaní nevinných.

Narodil sa 20. marca 1916 v Užhorode, Podkarpatskej Rusi vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku v rodine maďarského advokáta. Osemročné gymnázium ukončil v Užhorode. Keď mal 17 rokov, vstúpil do komunistickej strany. Neskôr bol tajomníkom Hnutia priateľov Sovietskeho zväzu a demokratického Španielska. V roku 1936 bol pre násilnosti počas demonštrácie odsúdený na 14 dní väzby. V Prahe študoval na Karlovej univerzite právo. Promoval 12. februára. Na príkaz KSČ sa vrátil v máji 1939 do Užhorodu, ktorý bol v tom čase obsadený Maďarskom. Tu mal na starosti organizovanie ilegálneho mládežníckeho hnutia, a neskôr sabotáží.

Koncom roku 1939, keď začali zatýkať komunistických funkcionárov, dostal príkaz emigrovať do ZSSR. Pri prechode hranice ho zadržala sovietska hliadka a zatkli ho. Väznilo ho NKVD, a neskôr bol za údajnú špionáž odsúdený na 3 roky nútených prác v gulagu na Kome. Jeho viera v komunizmus ale zostala nezlomená, začal spolupracovať s NKVD. Prihlásil sa do formujúcej sa novej Československej jednotke v Buzuluku, a 4. januára 1943 ho z gulagu prepustili. O vznik jednotky sa zaslúžil práve Heliodor Píka, veliteľ vojenskej misie v ZSSR a veľvyslanec Československej exilovej vlády v Londýne.

Generál Píka bol jeho neskoršou justičnou obeťou, ktorú dal popraviť. Pre vadu zraku ho zaradili do kancelárskej služby ako pisára roty. Od 16. februára 1943 bol pridelený k poľnému prokurátorovi, nakoniec bol predseda poľného súdu. 1. januára 1945 nastúpil do spravodajského oddelenia 1. čs. samostatnej brigády ako zástupca náčelníka OBZ Bedřicha Reicina

Prešiel spravodajskými školeniami NKVD, s ktorou potom udržiaval kontakt . Prijímal pokyny dôstojníkov NKVD , dodával im informácie a vydával im československých občanov až do konca roku 1957. Stal sa náčelníkom oddelenia vnútornej ochrany 1. Československého armádneho zboru. Jej úlohou bolo likvidovať nacistické agentúry, stíhať kolaborantov a sledovať „štvavé elementy“. Ako špióni boli označovaný aj oponenti komunizmu, či kritici pomerov v Červenej armáde. OBZ pod Reicinovým a jeho vedením viedlo deportácie československých občanov, hlavne slovenských dôstojníkov do ZSSR za účelom internácie, vylučovanie osôb nemeckej a maďarskej národnosti z armádneho zboru a ich deportácia do ZSSR.

Deportácia neušetrila ani emigrantov z roku 1917, ktorí ušli pred bolševizmom z Podkarpatskej Rusi. Poslali ich do gulagov. Všetky výsluchy, násilie a zastrašovanie nepohodlných osôb robil podľa pokynov NKVD. Po oslobodení sa dopustil viacero porušení medzinárodného práva, tým že predal do Poľska a ZSSR občanov, ktorých tam potom bez súdu popravili. V roku 1956 priznal aj na spoluúčasti únosu poľskej diplomatky, ktorá chcela emigrovať. V decembri 1947 bol po rozporoch s Reicinom prepustený zo spravodajskej služby.

Dôvodom bola vraj opitosť na verejnosti. Karel Vaš bol preradený k Vrchnej vojenskej prokuratúre v Prahe. Neskôr sa stal vyšetrujúcim sudcom Štátneho súdu v Prahe. V tom čase dokončil od 9.júna do novembra 1948 výsluch gen.Píku. Píkovi sa ale podarilo posielať synovi motáky, v ktorých zdôraznil že výpovede sú výmysly Vaša. Vaš mal príkaz od sovietskeho diplomata a rezidenta NKVD Chazanova zdelenie, že sovietske vedenie má záujem aby čo najskôr prípad uzavrel aj pomocou falošných dôkazov. V dohoda medzi Reicinom a Vašom bola tak stanovená, že súdny proces nezačne skôr, než bude možné udeliť trest smrti. Karel Vaš pracoval na vyše 100 prípadoch, kde navrhol desiatky trestov smrti, z ktorých 12 bolo aj vykonaných.

1. mája 1949 sa stal predsedom senátu Vrchného vojenského súdu v Prahe, od jesene 1950 bol náčelníkom súdneho oddelenia hlavnej súdnej správy Ministerstva národnej obrany. V marci 1951 ho zbavili služby a poslali do zálohy. V auguste ho zatkli lebo sa dostal na zoznam nepohodlných a nebezpečných komunistov (Rudolf Slánsky a Reicin) už zabehnutého totalitného režimu. Poldruha roka bol vo väzení v tzv.Domečku, kde na vlastnej koži okúsil vyšetrovacie metódy ktoré s Reicinom zaviedli. 31. júla 1953 za vlastizradu, špionáž, spoluúčasť na vražde, rozvracanie chodu vojenských súdov a spolčenie sa s juhoslovanským špiónom dostal doživotné väzenie. Výkon trestu nastúpil v Leopoldove.

Tu ho jeho obete z vykonštruovaných procesov s ktorými bol teraz pod jednou strechou, náležite odmenili bitkami. Nie byť uväzneného duchovenstva a generality, boli by ho zabili. Vďaka amnestiám prezidenta mu bol v roku 1955 znížený trest na 25 rokov. 21. septembra 1956 bol oslobodený spod žaloby (obvinenia mu neboli dokázané) a prepustený. Odvolanie generálneho prokurátora proti prepusteniu Najvyšší sú zamietol. Po prepustení pracoval v knižnici ministerstva spravodlivosti, potom ako pomocný robotník na stavbe a nakoniec ako referent v Mototechne. V 60. rokoch diaľkovo vyštudoval históriu na FF UK. Potom pracoval na vojenskej správe Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda ako novinár a redaktor, kým neodišiel do dôchodku. Po revízii procesu Heliodora Píku v roku 1968 vyšli na povrch skutočnosti, ako sa získaval dôkazový materiál proti Píkovi.

13. februára 1990 Karlovi Vašovi bola zamietnutá žiadosť o súdnu rehabilitáciu. V roku1998 bol obvinený zo zneužitia úradnej a služobnej moci, čím rozhodnou mierou prispel k odsúdeniu gen.Píku k trestu smrti. Neskôr sa obvinenie prekvalifikovalo na trestný čin vraždy. Nakoniec Najvyšší súd 12. júna 2002 všetko zamietol tým, že je premlčané a neopodstatnené. JUDr. Karel Vaš zomrel 8. decembra 2012 v dome dôchodcov v Prahe.

Štefan Rencz

Autor: cicis

8. decembra 2012 v Prahe zomrel jeden z najzvrátenejších zločincov komunistického Československa. V politických procesoch dal zavraždiť desiatky a uväzniť stovky obetí režimu. Napriek tomu, že jeho zločiny boli všeobecne známe a dokázané, Karel Vaš za ne nebol potrestaný.

Verejnosti v bývalom Československu bol Karel Vaš známy ako komunistický prokurátor, ktorý nechal obesiť dve desiatky nevinných ľudí a stovky poslal do ťažkých kriminálov. Málokto však vie, že Karel Vaš sa zaslúžil aj o transport približne 6000 ľudí z územia Slovenska do sovietskych gulagov počas oslobodzovania republiky.

Karel Vaš sa narodil v roku 1916 do židovskej rodiny maďarského advokáta v Užhorode. So vznikom Československa získal české vzdelanie a následne odišiel do Prahy, kde vyštudoval právo. Ako svoju národnosť však i naďalej uvádzal maďarskú. Už v tom čase patril k fanatických komunistom a dokonca ho zo strany vylúčili za sklony k anarchizmu.

Udavač

Po vzniku slovenského štátu sa vrátil do Užhorodu, ktorý bol pod maďarskou správou. Tam pôsobil ako právnik a mal sa venovať činnosti v komunistickom podzemí. Doklady o tom sú uložené a, bohužiaľ, doposiaľ neprebádané v archíve v Košiciach.

Keď Karlovi Vašovi prišiel povolávací rozkaz do maďarskej armády, odišiel do Budapešti, kde sa skrýval s falošnými dokladmi, aby následne utiekol do Sovietskeho zväzu. Namiesto bratskej pomoci však skončil v gulagu Vorkuta za polárnym kruhom. ZSSR bol totiž v tom čase spojencom hitlerovského Nemecka. Tam sa prihlásil sovietskej rozviedke NKVD a začal ochotne udávať svojich spoluväzňov.

V listoch žiadajúcich prepustenie, ktoré adresoval vedeniu NKVD, zdôrazňoval, že sa za neho môžu zaručiť poprední komunisti - Klement Gottwald z Prahy a jeho príbuzný, maďarský komunista Béla Kuhn. Netušil však, že ho Stalin už nechal popraviť.

Vrah vlastného záchrancu

Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom vytiahol doktora Vaša z gulagu generál Heliodor Píka, ktorý dohodol so Stalinom, že všetci Čechoslováci v gulagoch môžu byť prepustení, ak sa prihlásia do vznikajúcej československej armády na východnom fronte. Ten istý generál Píka, ktorého o pár rokov neskôr nechal Karel Vaš v Prahe na želanie Moskvy obesiť.

Na fronte pôsobil Vaš v poľnom súde a neskôr ako zástupca šéfa takzvaného obranného spravodajstva, ktoré bolo obdobou neslávne známej sovietskej SMERŠ (súčasť sovietskej kontrarozviedky, ktorá mala odhaľovať zradcov – pozn. red.). Vaš tak mohol likvidovať ľudí bez toho, aby o tom viedol záznamy. Obranné spravodajstvo nebolo ničím obmedzené a plnilo pokyny NKVD.

Zadržaných Vaš krátko vypočul a často ich mučil. Medzi jeho blízkych spolupracovníkov, ktorí sadisticky týrali zadržaných, patril neskorší komunistický politik Viliam Šalgovič. Najviac však na fronte neznášali podľa dobových záznamov Karla Vaša vojaci židovského pôvodu, pretože svojím brutálnym prístupom vyvolával antisemitizmus. Sám Vaš nechával už vtedy likvidovať ľudí napríklad len za protisovietsky výrok prednesený pri poháriku vodky.

Keď som s Karlom Vašom hovoril, netajil sa tým, že ak niekoho považoval za kolaboranta alebo zradcu a špióna, odovzdával ho priamo Sovietom. Alebo ho na mieste nechal zastreliť. Toto oznámenie potom zopakoval aj pred televíznou kamerou. Individuálnu vinu človeka neskúmal. Ťažko sa to dá ospravedlniť, ale môžeme to pochopiť, bola predsa vojna.

Služobník NKVD

Pochopiť však nemožno jeho vyčíňanie po oslobodení republiky, keď už sa vojna skončila. V tých časoch Karel Vaš zodpovedal NKVD za odovzdanie bývalých občanov ZSSR, ktorí získali v predvojnovom Československu politický azyl. Asi 500 z nich potom čakal odsun do gulagu alebo smrť.

Ešte menej pochopiteľné bolo vyvražďovanie nemeckého obyvateľstva, ktoré vykonávali takzvané bezpečnostné oddiely, ktoré Karel Vaš osobne vycvičil. Ich členovia povraždili napríklad Postoloprtoch v západných Čechách cez tisíc ľudí, čím sa tento masaker stal až do vraždenia v Srebrenici v roku 1995 najväčšou európskou masovou vraždou od skončenia druhej svetovej vojny.

Všetky príbehy zločinov spáchaných Karlom Vašom počas vojny a po vojne sú také otrasné, že sú až neuveriteľné. Jeho následné pôsobenie vo vojenskej justícii by potom mohlo vyzerať ako epizóda. Nie je to tak.

Karel Vaš ako prokurátor a neskôr zástupca šéfa pražského vrchného vojenského súdu viedol prvý monsterproces s československými letcami RAF (Britské kráľovské letectvo – pozn. red.) aj prvý proces s volynskými Čechmi. Dostal do kriminálu najmenej šesť generálov a významne sa podieľal na odstránení elity československej armády.

V roku 1949 bol preto vykonaný prvý pokus o jeho zavraždenie, ktorý nevyšiel a jeho vyčíňanie v talári pokračovalo ďalej.

Vaš vo svojom fanatizme prekračoval aj komunistické zákony a vždy plnil najskôr rozkazy NKVD a až potom tie od pražských komunistov. Dobrým príkladom je kauza Heliodora Píku - doktor Vaš vedome do trestného spisu vsunul falzifikát, na základe ktorého Píku odsúdili na smrť. Nielen to. Sám vystupoval ako prokurátor i sudca, čo bolo porušenie všetkých procesných predpisov aj počas stalinizmu.

Chápaví kolegovia

Práve za tieto prehrešky odsúdil Karla Vaša v roku 2001 Mestský súd v Prahe na sedem rokov natvrdo - za spáchanie justičnej vraždy. Keď sa však odvolal na vrchný súd, ktorého senátu predsedal bývalý slovenský vojenský prokurátor plukovník Rudolf Tomašovič, súd síce nespochybnil preukázanú justičnú vraždu, ale vyhlásil ju za premlčanú.

Sám Vaš to komentoval slovami, že bývalí vojenskí prokurátori mali pre jeho prípad pochopenie. Karel Vaš sa tým stal navždy nevinným občanom, hoci pre históriu zostane zločincom.

Vráťme sa však do 50. rokov. Režim, ktorý pomáhal Karel Vaš budovať, nakoniec zomlel aj jeho. V antisemitskej vlne represií pri hľadaní vnútorného nepriateľa vnútri komunistickej strany bol obesený jeho nadriadený generál Bedřich Reicin aj predseda ÚV KSČ Rudolf Slánský.

Vaš vedel, o čo ide, pretože sám v československých novinách referoval o procese s maďarským predsedom vlády Laszlóom Rajkom a sledoval aj ďalšie procesy s antisemitskou líniou, ktoré prebiehali v mnohých krajinách sovietskeho bloku. Za žiadnych okolností sa preto k ničomu nepriznal, čo mu zachránilo život, ako sám hovoril, a rovnako ako Gustáv Husák dostal „len“ doživotie. Obaja páni sa v roku 1952 stretli vo väzení v Leopoldove.

Vaš vo väzení stretol aj mnoho ľudí, ktorých sám odsúdil. Niekoľkokrát ho zmlátili, ale po piatich rokoch ho prepustili - vďaka jeho advokátovi Josefovi Rychetskému, ktorý úspešne žiadal o obnovu konania.

Pod rozsudkom Najvyššieho súdu, ktorý spravil z Vaša bezúhonného človeka, bol podpísaný jeden z najobávanejších prokurátorov politických procesov - Josef Urválek, ktorý síce pre poslankyňu Miladu Horákovou žiadal smrť, ale pre kolegu prokurátora použil paragraf o prezumpcii neviny. A v čase, keď mal byť Vaš za svoje zločiny žalovaný - v roku 1990 - bol syn jeho advokáta generálnym prokurátorom Českej republiky. Keď sa Vašova kauza v roku 2002 skončila, nepodal vtedy už minister spravodlivosti Pavel Rychetský sťažnosť pre porušenie zákona.

Nepremlčané

Vašove činy podľa môjho názoru v tom čase premlčané neboli, hoci to súdy konštatovali. Preukazuje to aj fakt, že za justičnú vraždu české súdy neskôr odsúdili robotnícku prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovou, ktorá úspešne navrhovala trest smrti poslankyni Milade Horákovej. Česká justícia tak zostala ku komunistickým zločinom poloslepá.

Podobne aj samotný Karel Vaš. Až do poslednej chvíle svoje činy neľutoval, zomrel v nedožitých 97 rokoch v sobotu v Prahe. Naopak, až do smrti mal nutkavú potrebu dožadovať sa uznania svojich zásluh, ktoré boli v skutočnosti zvrátenosťou.

(Autor je historik, autor pripravovaného dokumentárneho filmu o Karlovi Vašovi)

Prevzaté z: http://komentare.sme.sk/

Štefan Rencz