Richard Walther Darré bol ministrom poľnohospodárstva a výživy Tretej ríše v rokoch 1933 – 1942, a ideológom myšlienky „Krv a pôda“ (nem. Blut und Boden), čo v praxi malo znamenať osídľovanie nových území rasovo čistými ľuďmi ktorí by zabezpečovali výživu pre Ríšu. Narodil sa ako Ricardo Walther Oscar Darré 14. júla 1895 v štvrti Belgrano v Buenos Aires, Argentíne, v rodine nemeckého podnikateľa Richard Oskar Darré, a jeho manželky Emilia Berta Eleonore, rod. Lagergren, ktorá bola švédskeho pôvodu. Jeho otec sa vysťahoval do Argentíny v roku 1888, aby tu viedol obchodnú firmu Engelbert Hardt & Co.
Študoval v miestnej nemeckej škole, a plynule vedel rozprávať aj španielsky, anglicky a francúzsky. Keď mal 9 rokov, poslali ho rodičia študovať do Heidelbergu. Po zhoršení sa medzinárodných vzťahov pred prvou svetovou vojnou sa rodina v roku 1912 tiež presťahovala do Nemecka. V roku 1911 ho poslali na výmenný študijný pobyt do Anglicka, Wimbledonu. Po návrate študoval dva roky vyššej škole v Gummersbachu, neskôr na koloniálnej škole pri Witzenhausene, kde sa v ňom prebudil záujem o poľnohospodárstvo.
Počas prvej svetovej vojny bojoval na západnom fronte a bol niekoľkokrát ranený. Keď sa vojna skončila, premýšľal o návrate do Argentíny kde sa chcel venovať poľnohospodárstvu, ale rodina bola v zlej finančnej situácii kvôli povojnovej inflácii. Namiesto toho sa vrátil do Witzenhausenu a pokračovať vo svojich výskumoch v oblasti výživy. Neskôr získal miesto neplateného asistenta v Pomoransku, kde pozoroval vplyv výživy pri liečbe vojakov. V roku 1922 pokračoval v štúdiu na univerzite v Halle, kde získal poľnohospodársky diplom zameraný na chov zvierat. Potom pracoval vo východnom Prusku a Fínsku.
Politicky sa angažoval už ako mladý, keď vstúpil do spolku Artamans. Táto mládežnícka organizácie mala za cieľ návrat k starým hodnotám a k pôde s heslom „Krv a pôda“ (nem. Blut und Boden). Neskôr sa ich ideológia zmenila a začal sa zaoberať aj „budúcnosťou“ nordickej rasy a jej prepojením na pôdu a presídľovaním Slovanov. Podstatou tejto teórie bol vzájomný a dlhodobý vzťah medzi ľuďmi a pôdou tým, že ju zaberá a kultivuje. Jeho kniha „Das Bauerntum als Lebensquell der nordischen Rasse“ (Život roľníctva, ako zdroj nordické rasy) popisuje ochranu prírody, obhajuje prirodzenejšie spôsoby hospodárenia s pôdou s dôrazom na zachovanie lesov, a požaduje ďalší priestor pre chov hospodárskych zvierat.
Väčšina z jeho prác písaných v tomto duchu je však zameraná na technické aspekty chovu zvierat. Počas nacizmu sa s jeho teóriami stotožnili aj Heinrich Himmler a Alfred Rosenberg. V lete 1930 Darré založil politický aparát ktorý regrutoval poľnohospodárov do NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei – Národnosocialistická nemecká robotnícka strana). Čoskoro potom čo sa nacisti dostali k moci, stal sa Walther Darré ríšskym ministrom poľnohospodárstva a výživy (Reichsminister für Ernährung und Landwirtschaft). Propagoval aby veľkí vlastníci pôdy na časti svojich pozemkov vytvárali nové podniky, a podporoval kontroverzný plán Erbhofgesetz, ktorý reformoval dedičské právo v tom, aby sa zabránilo deleniu poľnohospodárskych podnikov na menšie jednotky.
V roku 1932 sa stal poslancom ríšskeho parlamentu (Reichstag), v novembri 1933, SS-Gruppenführerom, členom akadémie vied (Akademie für Deutsches Recht) a prezidentom spolku nemeckých poľnohospodárov (Deutschen Landwirtschaftlichen Gesellschaft). 9. novembra 1936 získal zlatý odznak strany NSDAP. Z titulu svojej pozície v SS mal podiel na riadený programov „ Drang nach Osten“(Cesta na Východ) a „Lebensraum“ (Životný priestor).
Bol aj autorom programu „Rasse und Raum“ (Rasa a priestor). Počas vojny ale postupne strácal svoj vplyv, a 16. mája 1942 ho pre údajné zdravotné problémy Hitler odvolal funkcie a zase ho menoval ministrom až v apríli 1944. V posledných rokoch vojny žil utiahnuto na svojom poľovníckom dome v Schorfheide, 65 km od Berlína. Po vojne bol obvinený v 7. bodoch na súde v tzv.Wilhelmstraßen-Prozess, z ktorých mu dokázali vinu v 3. bodoch žaloby. 14. apríla 1949 bol odsúdený na 7 rokov straty slobody. V roku 1950 bol prepustený. Posledné roky života strávil v Bad Harzburg. Zomrel 5. septembra 1953 na rakovinu pečene v jednej súkromnej klinike v Mníchove.
Autor: cicis .
