Svätá Bakhita [TV film]

2. diel

V zúrivému dobíjaniu sa dedinčanov na čele so statkárom Fredericom do kostola za Bakhitou, prekazilo vypuknutie epidémií čiernych kiahni. Frederico hneď so svojou rozmaznanou dcérou Aurorou odišli do Benátok. Osud dedinčanov mu bol ukradnutý. Našťastie sa o nich začala starať Bakhita s otcom Antóniom. Otec António sa však zamyslel nad budúcnosťou obetavého černošského dievčaťa. Napísal list matke predstavenej v Benátkach, aby sa dievčaťa ujala. Tam by bola i v bezpečí. Čierne kiahne sa pominuli, ale Frederico ostával v meste i s svojou dcérou. Do Benátok prišla i Bakhita v sprievode dvoch mníšok, ktoré sa s ňou spriatelili. Rehoľníčky sa venovali výchove chudobných sirôt. A Bakhita si hneď našla cestu k ním. Frederico motívovaný svojou dcérou robil všelijaké intrígy, aby získal Bakhidu naspäť. Nepodarilo sa. Po krste, na ktorom sa súčastnil i Frederico s Aurorou, Bakhita požiadala matku predstavenú o vstup do kláštora. Toto rozzúrilo Frederica do takej miery, že požiadal súd v Benátkach, o vydanie Bakhity, ako jeho ušlej otrokyni. Nepomohlo ani to. Súd rozhodol v prospech Bakhity. Po súde sa Bakhita udobrila so svojím bývalým pánom. Teraz už nič nestalo, aby sa mohla venovať tomu, čo jej išlo najlepšie - pomáhať ľuďom.

Aurora už zakončila rozprávanie o svojej bývalej pestúnke Bakhide. Jej trucovitý manžel, ktorý sa nechcel trepať do západákova prišiel za ňou. Pomerili sa.

1. diel

Aurora sa dozvie o smrti svojej bývalej vychovavateľky a priateľky Bakhite. Vzeme svojho muž a tri deti, aby sa vydali po stopách tejto vzácnej ženy. Počas tejto cesty svojim deťom rozpráva skutočnosti zo života sestry Bakhity.

Aurora bola dcérou dobrodružného a surového Federico Marin, vládcu statku a priľahlých pozemkov v severnom Taliansku. Jej matka sa pohádala s manželom a od hnevu mu nepovedala, že čaká dieťa. Túto skutočnosť sa dozvedel až vtedy, keď sa vrátil z Afriky - Sudánu a našiel svoju manželku ležať mŕtvú na posteli. Hneď vybuchol prudkým hnevom, keď v rohu z kolísky zaplakala práve novonarodená Aurora. Umŕtie matky a otcova častá neprítomnosť s veľkou pravdepodobnosťou zapríčinili, že malá Aurora bola psychicky labilná a často upadala do nevrorývch záchvatov. Až pokiaľ jej otecko nedoniesol z Afriky zaujímavú atrakciu: malú vystrašenú černošku Bakhitu, ktorú si uprostred zimy obzerali zvedaví sluhovia na dvore zámku. Každému bolo jedno, že Bakhite je zima. Zo začiatku k Bakhite ľudia pristúpovali s veľkou nedôverou a strachom, lebo bola čierna, a ľudia čosi také nevideli. Príchodom Bakhity sa začali veci obracať k lepšiemu. Nervové záchvaty u Aurory skoro vymizli. Aurora sa začala hrať s ostatnými deťmi, lebo doteraz bola izolovaná len vo svojej izbietke. Bakhita ju pomaly tak priviedla k tomu, že príroda jej ublížiť nemôže. Bakhita ďalej zachránila v samovražde nešťastného roľníka, ktorý nebol schopný splatiť nájomné krutému statkárovi. Ten mu odňal dom ako neplatičovi. Roľník sa chcel zastreliť, ale Bakhita mu v tom zabránila. Ďalej zabránila i život jeho snúbenici, ktorá chcela si urobiť potrat.

Napriek tomu, Bakhite ublížovala ako mohla, lebo dovtedy sa starala o Auroru sama. Keď videl Federico Marin , ako sa Aurora mení v prítomnosti Bakhidy, určil že sa Bakhita bude starať o ňu. Ani tieto zásluhy nezabránili, aby sa podgúražený Federico nepokúsil snasilniť vystrašenú Bakhitu. Tá mu našťastie utiekla. A za ten útek ju na druhý deň, vyplieskal bičom. Bakhita našla útočište na fare u otca Antonia. Už sa nechcela vrátiť k surovému pánovi Frederikovi. Okrem útočišťa na fare tam našla i vieru v Ježiša Krista.

Alina Marinová přichází v roce 1948 do městečka Schia, kde právě zemřela sestra Bakhita. Alina si začne vzpomínat na svoje dětství, když se jí jako o polosirotu ujmula a vychovala. Příběh řeholnice Bakhity, mladého děvčete ze Súdánu, kterou papež Jan Pavel II. prohlásil za svatou.