Henry: Portrét masového vraha

Henry, Portrait of a serial killer
Na tenhle film jsem se koukala   jen proto, že je v knížce   1001 filmů, které musíte   vidět než umřete. Film,   který poměrně až   překvapivě vychvalují. Já   toho názoru nejsem, bude to   nespíš tím, že v roce 86   něco takového ještě   neviděli, ale pro dnešního   diváka, to není nijak   uchvatný snímek, protože   podobné filmy se točí dnes   a denně. Každopádně na tu   dobu to muselo být něco.   Navíc vynikající výkon   Michaela Rookera.

Nechutný a dost drsný film o   masovém vrahoj,který je   natočen na základě   skutečných událostí.Nemohu   si však pomoct,film mne   neoslovil a nějak špatně se   my na něj dívalo...znovu si   ho nepostím.

videla som rovnako drastický   film o masovom vrahovi ako je   ted Bundy. Ale z toho filmu,   urobili horor. dobrý film sa   dal natočiť, i bez   súloženia so zavraždenými   ženami.

No to ubodani rozzhavenou   pajkou a propichnuti oka az do   mozku koncem hrebenu je to asi   nejdrasticnejsi, co zde muze   videt. Cekal jsem od toho   tochu vic, ale presto je to   hodne slusnej film.

Cieľom bolo viacmenej iba   ukázať surovosť a   psychopatizmus, ktorý sa   musí maskovať v (ne)bežnej   spoločnosti. Chýbala mi   nejaká nadstavba, ktorá by   jednak viac vysvetľovala a   jednak niekam smerovala.   Toľko vrážd a žiadna   polícia v pätách? To by   nefungovalo ani v Spojených   štátoch, ani inde.

Tento film je ako kus   surového mäsa, ležiaceho na   zakrvavenom a zamastenom   mäsiarskom stole. Ale to   mäso je z kvalitného býka,   biologicky zdravé a keby sa   dobre upravilo, bol by z neho   luxusný steak. Lenže John   McNaughton je béčkar, steaky   nepečie a podáva ich   surové. Henry je   nízkorozpočtový   psychologický shocker,   sústrediaci sa na dialógy za   kuchynským stolom, okolo   ktorého sedia traja životní   stroskotanci: jedným je   hlúpučká holka bez   prístrešku, druhým už od   pohladu odpudivý a mentálne   vymletý redneck s pivom v   ruke, a tretím introvertný   týpek s pošahaným detstvom   (debutujúci Michael Rooker),   ktorý si spestruje život   početnými vraždami, pri   (ani po) ktorých necíti   žiadne emócie ani výčitky   svedomia. Nejakým zázrakom   tento nie práve rodinný film   funguje, upútava divákovu   pozornosť, vzbudzuje v ňom   zvedavosť a snahu pochopiť   postavy, ich konanie. A z   lacného béčkového   režiséra robí kvalitného   undergroundového režiséra.   Ak vás z psychologického   hladiska fascinuje surové   násilie vo filmoch, a štve   vás, že vo všetkých tých   talianskych, španielskych a   kadejakých iných nasty   slasheroch je vám   servírované v ultradementnej   podobe, Henry bude filmom   vašeho života. Celé   Hanekeho Funny Games sú tu   stlačené do jedinej   niekoľkominútovej scény,   kvôli ktorej mal film   problémy s uvedením a   certifikáciou prístupnosti.   A nečudujem sa, je to fakt   sila.