Hodnocení: 10 / 10
Přidáno: 22.4.2008
Dark Star 1
Zabriskie Point (1970) je v poradí druhým z troch anglicky hovoriacich diel Michelangela Antonioniho natočených pre M-G-M. Po veľkom úspechu Zväčšeniny (1966), odohrávajúcej sa v prostredí swingujúceho Londýna, mu producent Carlo Ponti navrhol natočiť film o Japonsku. Michelangelo letel do Tokya cez USA. Po krátkom čase strávenom v krajine vychádzajúceho slnka sa rozhodol vrátiť späť do Spojených štátov, samozrejme s kamerou v ruke. Táto krajina ho nesmierne zaujala v pozitívnom i negatívnom zmysle. Počas svojho cestovania si získal priateľov medzi vrchnými členmi radikálneho černošského hnutia Čierni Panteri; bol účastníkom študentských demonštrácií, kde zočil akej brutality sa dopúšťajú policajné jednotky na rebelantskej inteligencii. Dokonca sa dopočul o jednom „hippíkovi“, čo si prenajal lietadlo, pomaľoval ho heslami o láske, mieri, vojne a spokojne odletel. Všetky zážitky si počas ciest zapisoval, a tak vznikol námet na film Zabriskie Point. (Zabriskie Point je názov vrcholu v Death Valley National Parku na okraji Funeral Mountains.)
Michelangelo tu v plnej miere aplikoval svoj štýl založený na improvizácii, častých zmenách pri tvorbe scenára i zmenách pri natáčaní jednotlivých scén podľa momentálnych nápadov či inšpirácií. Až na niekoľkých talianskych členov štábu, neboli rutinéri z Hollywoodu na takýto druh práce vôbec zvyknutý, čo ich často privádzalo do rozpakov vedúcim až k averzii. 58 ročný režisér bol na vrchole svojich síl.
Zabriskie Point vybočuje z dovtedajšej Antonioniovej tvorby, pretože je výrazne lyricky štylizovaný. Lyrickému ladeniu sa podriaďuje hlavne vedenie kamery, ktorá políčko po políčku vytvára špičkové fotografie (viď napr. scénu s lietadlom). Časté letecké zábery či veľké celky prírody vyjadrujú obrovský záujem a režisérov úžas nad fotogenickým a výtvarným potenciálom americkej krajiny. Dej filmu je zasadený do Los Angeles, Arizony a Death Valley. Krajina tu vystupuje v oveľa podstatnejšej miere ako napríklad v Červenej pustatine, Výkriku či Zväčšenine. Púšť splýva s postavami a stáva sa jednou z hlavných predstaviteliek. Nekonečná púšť, schopná všetko ukryť, na všetko zabudnúť, od všetkého uniknúť... „Místa jsou vždycky důležitá, ale příběh Zvětšeniny by se mohl odehrávat kdekoliv, zatímco Zabriskie Point je film o USA. Pravou hrdinkou filmu je Amerika. Postavy jsou jen záminka… Zvětšeninu jsem v přípravném stádiu začal tvořit mimo Anglii a teprve tam jsem našel náplň pro své téma, kdežto Zabriskie Point vznikl přímo a celý v USA, byl vlastně vytvářen den po dni, tak jak jsem se setkával s různými událostmi a lidskými osudy. Utvářel se tedy bez dlouhých příprav.“
Podobne ako sa mu vo Zväčšenine podarilo zachytiť ducha mladého swingujúceho Londýna, tak i tu predložil obraz mladého amerického ducha protestujúceho proti establishmentu. Obdobie Studenej vojny vedúce ku militantnej intervencii vo Vietname; konzervatívne sociálne a politické normy presahujúce z päťdesiatych rokov... Antonioni diváka hneď v úvode uvádza do deja politickej debaty revolucionárskej mládeže, ktorá už viac nedokáže trpieť militantné výpady vlastnej krajiny. Exportná vojnová politika presiakla i vnútroštátne, keď vláda nedokázala upustiť ani od militantných zásahov v srdci krajiny. Obdobie vzniku Novej ľavice, Anti-vojnového hnutia, Hnutia slobodného vyjadrovania (vychádzalo z Hnutia ľudských práv) i Hnutia za práva žien prinášalo obrovské zmeny, len ťažko pochopiteľné pre vládu, ktorá sa silou mocou snažila stlmiť akékoľvek náznaky namierené proti nej. Režisér oproti predošlému dielu, kde vystupoval len v polohe pozorovateľa, prijíma stanovisko kritika a obhajcu nových spoločenských tendencií. Rozpracúva tu i veľmi vážnu problematiku rasových vzťahov a celkového medzi rasového napätia. To kontrastne zachytáva i oko kamery, keď popri lyrických obrázkoch nikdy nekončiacej krajiny ukazuje realistické obrázky ghetta, hraničných oblastí a spustošené miesta, kde sa potulujú maloletí výtržníci.
Michelangelo vedie súboj s večne idealizovaným, materialistickým princípom amerického sna. Všetci zabúdajú na skutočné hodnoty a nechávajú sa strhávať obrovskými reklamnými šotmi a reklamnými bilboardami, ktoré im sľubujú úspech a blahobyt, samozrejme zakladajúci si na dostatku materiálneho a peňažného imania. Parodizovaný reklamný šot v televízii, obrovské logá a bilboardy hovoria o úplnom pohltení ľudských bytostí značkovými produktmi. Konzumná spoločnosť, topiaca sa vo vlastnom vedomí nikdy nekončiacej túžby po americkom sne, stráca vlastnú tvár. Ostáva po nej už iba skreslený portrét zdanlivej dokonalosti. Antonioni hovorí o jej rozpade, o prílišnej komerčnosti i konzume. Takýto v skutku radikálny postoj nakoniec zapríčinil obrovský komerčný neúspech, pričom išlo o jeho prvý v kariére. „Dokonalosť sama“ sa predsa nechcela pozerať na svoje negatívne stránky a nepripustila existenciu polarity.