Michal I. Rumunský

Michal I. Rumunský (Mihai I al României) bol štvrtým a zároveň posledným rumunským kráľom z rodu Hohenzollern. Vládol v rokoch 1927-1930, potom v rokoch 1940-1947. Michal I. abdikoval po komunistickom prevrate 30. decembra 1947 v Rumunsku, a po dohode so Sovietmi (osobný majetok plus 1 mil. švajčiarskych frankov) mu dovolili emigrovať do Švajčiarska. Princ Michal Rumunský alebo princ Michal Hohenzollernský (Michal Hohenzollern-Sigmaringen) sa narodil 25. októbra 1921 na zámku Peleş v Sinaia v Rumunsku korunnému princovi Karolovi a jeho žene Helene Gréckej a Dánskej. Michal je prapravnuk britskej kráľovnej Viktórie, a bratranec z tretieho kolena kráľovnej Alžbety II. Od roku 1925 bol Michal určený ako nástupca kráľa Ferdinanda I. Keď nastúpil Michal I. na trón ako šesťročný (aj keď nevládol), dostal sa na titulnú stranu časopisu Time. Stal sa tak najmladšou žijúcou osobou, ktorá sa objevila na titulnej strane tohto časopisu. Na trón nastúpil po smrti svojho starého otca Ferdinanda I. , ktorý zomrel 29. júla 1927. Jeho otec, ženatý s Helenou Gréckou a Dánskou sa musel zriecť nástupníctva kvôli záletníctvu a pomeru s Elenou Lupescu. Za neplnoletého kráľa Michala vládla regentská rada. Michal ovšem nebol dlho kráľom, nakoľko jeho otec sa vrátil v roku 1930 z Francúzska na popud parlamentu ktorý nebol spokojný s vládou regentov. Po návrate sa dal vyhlásiť za kráľa. Jeho otec kráľ Karol II. zaviedol zakrátko na to kráľovskú diktatúru. Karol II. zostal kráľom iba do 6. septembra 1940, kedy musel abdikovať v prospech svojho vtedy už 19-ročného syna Michala v dôsledku druhej viedenskej arbitráže, keď Rumunsko stratilo územie Severnej Bukoviny, Besarábie, severného Sedmohradska a južnej Dobrudži, a maršal Antonescu previedol prevrat. V zemi obsadenej Nemcami získal v tom čase najväčšiu moc maršal Ion Antonescu, ktorý de facto vládol v Rumunsku. V roku 1944 sa kráľ Michal, ktorý mal iba minimum právomocí rozhodol pridať sa na stranu spojencov, a 23. augusta 1944 previedol štátny prevrat. Dal uväzniť Iona Antonesca a Rumunsko prešlo na stranu spojencov, čo aj oficiálne deklaroval v rozhlase, a zároveň vyhlásil vojnu Nemecku. Napriek tomu po obsadení Ruminska zajali sovieti asi 130 000 vojakov, ktorých odvliekli do gulagov na Sibír. Týmto jeho počinom sa vojna skrátila o 6 mesiacov, čo spojenci aj ocenili. Takto zachránil niekoľko stotisíc životov. Kráľ Michal I. bol posledným monarchom vo Východnom bloku, ktorý prišiel o trón. Po vojne ho americký prezident Harry S. Truman vyznamenal Radom Záslužnej légie, a Stalin ho dekoroval 6. júla 1945 Radom víťazstva za odvahu behom kráľovského prevratu. Od roku 1945, keď sa vlády v Rumunsku chopila Komunistická strana Rumunska, mal formálnu úlohu a právomoci. V novembri 1947 sa vydal na svadbu budúcej kráľovnej Alžbety II., kde sa spoznal so svojou budúcou ženu, Annou Bourbonsko-Parmskou. Odmietol prijať azyl ktorý mu ponúkol Winston Churchill, a vrátil sa do Rumunska. Tam bol 30. decembra 1947 so zbraňou pri hlave donútený komunistami na čele s premiérom Petru Groza abdikovať. Po abdikácii bol 3. januára 1948 donútený opustiť Rumunsko, a odviezol so sebou ak kráľovskú korunu. Zároveň ho aj zbavili občianstva. Najprv odišiel do Londýna, kde krátko žil. Potom sa oženil s 10. júna 1948 v Aténach s Annou Bourbonsko-Parmskou a odišli do Švajčiarska. Pár má 5 detí: korunná princezná Margita (1949), princezná Helena (1950), princezná Irena (1953), princezná Žofia (1957) a princezná Mária (1964). V roku 1992 na Veľkú noc, teda 3 roky po revolúcii, mu umožnili návrat do Rumunska. V Bukurešti ho očakával miliónový dav. Jeho popularita vydesila vládu socialistov na čele s Ion Iliescu do takej miery, že vydali nariadenie zakazujúce mu vstup v najbližších rokoch. V roku 1997 po páde socialistov mu nova vláda na čele s Emilom Constantinescu vrátila rumunské občianstvo a povolila vstup do krajiny. Odvtedy žije striedavo v Aubonne vo Švajčiarsku, alebo v Rumunsku na zámku Savarsin alebo v paláci v Bukurešti. 8. apríla 2008 ho zvolili za čestného člena Rumunskej akadémie. Štefan Rencz