Ferenc Szombathelyi

Vitéz Szombathelyi Ferenc (Vitéz – Rytier) do roku1934 Knauz Ferenc bol maďarský dôstojník, generálplukovník a náčelník generálneho štábu. Narodil sa 17. mája 1887 v meste Győr. Za masaker v Novom Sade v srbskej Vojvodine,12-15. januára 1942 ktorý sa stal po obsadení severného Srbska maďarskou armádou, bol ako náčelník generálneho štábu braný k zodpovednosti. Pôvodne protipartizánska akcia vedená generálom Ferencom Feketehalmy-Czeydner, plukovníkom g.š. Grassy Józsefom a policajným kapitánom Zöldy Mártonom sa zvrhla na etnickú čistku, pri ktorej zastrelili 3300 až 3500 prevažne Srbov, komunistov a Židov, aj keď akciu Szombathelyi Ferenc dal zastaviť. 23. januára opití vojaci zase vraždili do 26. januára, kým definitívne boli rozkazom odvelení. V roku 1946 bol Szombathelyi Ferenc odsúdený na doživotie, aj keď akcii nevelil ani masaker nenariadil a aktérov dal postaviť pred vojenský súd. No napriek tomu ho vydali do Juhoslávie, kde ho zastrelili. V roku 1994 ho pre nedostatok dôkazov Najvyšší súd zbavil obvinení. Narodil sa v rodine švábskeho obuvníka. Od jesene roku 1902 študoval na Maďarskej kráľovskej strednej vojenskej škole (Magyar Királyi Honvéd Hadapródiskola) v Pécsi. 18. augusta sa stal čatárom a pridelili ho 14. pešiemu pluku v Nitre. 1. novembra 1907 ho povýšili na poručíka a stal sa zásobovacím dôstojníkom pluku. 1. októbra ho prevelili do Budapešti do vyššieho dôstojníckeho kurzu, ktorý ukončil s vyznamenaním 31. augusta 1911. Potom študoval na Cisárskej a kráľovskej vojenskej akadémii vo Viedni. Jeho vojenská kariéra v bodoch: Od 1. novembra 1912 – nadporučík 1914 – slúži v Temesvári v VII divízii Od 1. júla 1915 kapitán gen.štábu 1916-1917 - bojuje v Sedmohradsku, získal: Záslužný kríž (Ver Dienst), strieborná a bronzová záslužná medaila s korunou a mečmi (Signum Laudis), Rad železnej koruny III. stupňa (Orden der Eisernen Krone III. Kl.). 1919-1921- veliteľ vojenského okruhu v Szombathelyi Od roku 1922- major generálneho štábu Od 1. mája 1926 - podplukovník Od 15. septembra 1926 - učiteľ vojenských dejín na vojenskej akadémii Ludovika v Budapešti Od 1. novembra 1929 - plukovník generálneho štábu 1. september 1931 - 1. máj 1933 náčelník štábu 3. pluku v Szombathelyi Od 1. mája 1933 krídelný pobočník generálneho štábu v Budapešti 1934 – prijal rodné meno matky (Szombathelyi) po uvedení do rytierskeho stavu Od 1. augusta náčelník vojenskej akadémie Ludovika Od 1. mája 1937 povýšený na generála Od októbra 1938 zástupca náčelníka gen. štábu Od 1. novembra 1939 generálporučík Od 15. januára 1939 veliteľ VII armády na obsadenom južnom Slovensku Od 6. septembra 1941 náčelník generálneho štábu Od 1. novembra generálplukovník 1943-1944 neúspešné pokusy o jednanie s anglosaskými mocnosťami 18. marca 1944 poznajúc zbytočnosť odporu a možnosti maďarskej armády, kapituloval pred nemeckou inváziou do Maďarska 19. apríla 1944 na tlak Nemcov zbavený funkcie a penzionovaný 11 - 12. októbra 1944 neúspešný súdny pokus o jeho diskreditáciu po prevzatí moci maďarskými fašistami, a internácia v Nemecku kde ho po vojne oslobodili americkí vojaci. 19. júna 1945 degradovaný a vylúčený z armády. Od 23. októbra 1945 v predbežnom zadržaní. 22.mája 1946 za údajnú protiľudovú činnosť a zneužitie funkcie, odsúdený k doživotnému trestu odňatia slobody. Protiprávne vydaný do Juhoslávie, kde bol popravený 16. marca 1994 pre nedostatok dôkazov Najvyšším súdom anulovaný rozsudok Národného súdu z roku 1946. V hranom dokumentárnom filme Századunk (1989) – Naše storočie, stvárnil jeho postavu herec Gyula Szabó Štefan Rencz