Otto von Habsburg

Otto Habsburg-Lothringen je synom posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. a jeho manželky Zity Bourbon-Parmskej. So svojou manželkou, princeznou Reginou Sasko-Meiningskou a Hildburghauskou, má sedem detí (päť dcér a dvoch synov) a 22 vnúčat. Arcivojvoda Otto von Habsburg je bývalý korunný princ Rakúsko-uhorskej monarchie, hlava habsburskej dynastie, predseda Medzinárodnej paneurópskej únie, bývalý poslanec Európskeho parlamentu za CSU, publicista, novinár a spisovateľ. Je členom správnej rady fóra nemeckých katolíkov. Má rakúske, maďarské, nemecké a chorvátske občianstvo. V súčasnosti žije v Bavorsku. Narodil sa 20. novembra 1912 vo vile Wartholz pri Reichenau an der Rax, Rakúsko, celým menom Erzherzog Franz Joseph Otto Robert Maria Anton Karl Max Heinrich Sixtus Xaver Felix Renatus Ludwig Gaetan Pius Ignatius von Österreich. Jeho oficiálne meno v Rakúsku od roku 1919 a potvrdené v roku 1957 znie Otto Habsburg-Lothringen, v Nemecku Otto von Habsburg. Po rozpade Rakúsko-Uhorska na konci prvej svetovej vojny žil až do marca 1919 so svojimi rodičmi na zámku Eckartsau v Dolnom Rakúsku. Od 1919 – 1921 Otto von Habsburg a jeho rodičia žili v exile vo Švajčiarsku, neskôr na Madeire a v Španielsku. Jeho štúdium bolo pod prísnym dohľadom svojej matky. Bol vzdelávaný v jazykoch národov habsburskej monarchie, podľa starého rakúskeho a maďarského študijného plánu zavedeného na cisárskom dvore. Maturoval v roku 1930 s vyznamenaním v Lequeitio (Baskicko). Tým sa ukončilo poručníctvo jeho matky Zity. 20 novembra 1930 sa stal hlavou habsburskej dynastie a Nezávislého Rádu Zlatého rúna. V roku 1935 ukončil štúdium politických a spoločenských vied na Katolíckej univerzite v Leuvene, Belgicku s vyznamenaním. Po prvej svetovej vojne v novovytvorenej Rakúskej republike zo zákona z roku 1919 mal zakázaný návrat do vlasti, kým sa nezriekne nástupníckych práv. To urobil v roku 1961 a tým získal rakúske občianstvo. V rokoch 1940-1944 žil v USA, 1944-1951 hlavne vo Francúzsku, neskôr v Španielsku a od roku 1954 v Pockingu v Bavorsku. Po druhej svetovej vojne, Otto von Habsburg začal pracovať ako spisovateľ. V rokoch 1957 - 1973 bol viceprezidentom, 1973 - 2004 bol nástupcom zakladateľa Richarda Nikolausa grófa von Coudenhove Kalergi, prezidentom Medzinárodnej Pan-Európskej únie. Od roku 2004 bol jej jej čestným predsedom. V rokoch 1979 až 1999 potom, čo získal nemecké občianstvo, bol členom Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU). Od roku 1982 bol členom Európskeho parlamentu, dvakrát bol jeho podpredsedom. Otto von Habsburg odišiel zo zdravotných dôvodov 13. júna 1999 na vlastnú žiadosť z Európskeho parlamentu. Otto von Habsburg hovorí rodnou nemčinou a viacerými jazykmi ako je maďarčina, chorvátčina, angličtina, španielčina, francúzština a latinčina. Vďaka týmto jazykových schopnostiam sa mohol zúčastňovať sa na schôdzach z veľkej časti bez tlmočníka. Bol občanom Rakúska, Maďarska, Nemecka a Chorvátska. Svoje knihy píše v nemčine, maďarčine a francúzštine. Otto von Habsburg zomrel vo veku 98 rokov v bavorskom meste Pöcking v Nemecku 7. júla 2011. Jeho telo pochovali v rodinnej cisárskej hrobke v kostole kapucínov vo Viedni, jeho srdce uložili v benediktínskom opátstve v Pannonhalma v Maďarsku. Štefan Rencz