Matka Tereza z Kalkaty

Matka Tereza z Kalkaty „ Žena lásky, pokory a chudoby “ Tieto tri slová vystihujú osobnosť a život tejto výnimočnej ženy. Tereza sa civilným menom volala Agnesa Boyaxhiu. Jej rodičia boli Albánci, ale presťahovali sa za prácou do prosperujúcejšej Macedonie, presnejšie povedané do jej hlavného mesta Skopie. Jej otec bol obchodník a matka žena v domácnosti. Tereza /Agnesa si v priebehu dospievania, že chce vstúpiť do kláštora. Vstúpila do misíjnej rehole loretských sestier. Jej rehoľné meno bolo Matka Tereza. Po zložení večných sľubov ju poslali do Indie ako mísijné miesto. Keďže bola vzdelaná, učila mladé dievčatá pochádzajúce z bohatších rodín. Tereza si uvedomovala krutú biedu v Indii. Po uvoľnení z rehole sa začala starať o opustené deti ulice, o smrteľne chorých – najmä málomocných. Jej príklad nasledovali i niektoré bývalé rehoľné sestry a domorodé Índky. S rádom sestrami „Sestry chudoby“ založila kongregáciu,, Misionárky lásky. Postupne sa počet sestier v kongregácii závratne zvyšoval. Okrem Kalkaty, kde mali hlavný kláštor sa nachádzali i v iných mestách. Ich uniforma bola – biele rúcho lemované belasou čiarou. Ich hlavným komunikačným prostriedkom bol úsmev, ktorým vyjadrovali svoju lásku a ochotu pomôcť. V roku 1979 Matka Tereza dostala nobelovú cenu za mier. Nerátajúc ďalšie ocenenia od rôznych hláv štátov. Ona to všetko prijímala s pokorou v srdci. V súčasnosti sa počet rehoľných sestier tejto kongregácia odhaduje na 139 000 po celom svete. Len necelé šesť roky po jej smrti ju Pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú 19. októbra 2003 na Svetový deň misií.