Juraj Lupták

Juraj Lupták bol viacnásobným vrahom, ktorý v 80-tich rokoch terorizoval okolie Banskej Bystrice. Narodil sa v roku 1940 v Banskej Bystrici. Bol to primitívny alkoholik a pastier. Od svojich dvanástich rokov vyrastal v detských domovoch. Po ukončení osobitnej školy nastúpil na banícke učilište, ktoré nedokončil. Neskôr bol zamestnaný ako pastier, závozník, alebo pomocný robotník na stavbe. Najradšej ale nepracoval, iba sa túlal a žil ako prišlo. Bol aj zavretý za za trestný čin krátenia dane a aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Vraždiť začal 6. mája 1978 za Banskou Bystricou. Na lesnom chodníčku pri Vysielači si v jedno májové popoludnie vystriehol svoju prvú obeť. Obeťou sa mu stala 20-ročná Rómka. Zaútočil na ňu zozadu a škrtil ju kým neupadla do bezvedomia. Potom ju znásilnil. Keďže Lupták nebol len deviant ale aj zlodej, ukradol jej aj 500 korún, ktoré mala pri sebe. Potom sa štyri roky nič nestalo až na to, že si Lupták odpykal vo väzení jeden trest. Celé štyri roky sa potom pohyboval na slobode a mal asi pocit, že ho nikdy nechytia. Možno mal aj pravdu, ale 2. júna 1982 vraždil zase. Na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici zavraždil svoju ďalšiu obeť. Bolo to 15 ročné dievča, ktoré ho zaujalo možno nielen svojou mladosťou, ale i batohom na chrbte. Opitý Lupták po zavraždení dievčaťa ukradol hodinky, náušnice a samozrejme aj batoh. Vrahova drzosť rástla, a svoju poslednú vraždu spáchal takmer v centre B.Bystrice, pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru 18. júla 1982. Vzal si so sebou veľký kameň aby sa nenamáhal škrtením a mal istotu, že si nejakú obeť skutočne nájde. V tme za budovou úradu vyčkával na nejakú mladú ženu. Tá po chvíli bohužiaľ prišla a prešla okolo. Vtedy sa na ňu zozadu vrhol a začal ju kameňom mlátiť po hlave. Bil ju, až kým nestratila vedomie, ale neznásilnil ju, pretože mala práve menštruáciu. Keď sa žena po chvíli prebrala, dobil ju na smrť, ukradol jej náušnice a ušiel. Lupták svoje obete nezabíjal iba zo sexuálnych pohnútok, ale aj preto, aby sa zbavil svedkov. Jeho alkoholizmus zvyšoval jeho agresivitu. Aj keď Juraj Lupták bol veľmi primitívnou osobnosťou, nebezpečnosť svojho konania si uvedomoval. Ako sám priznal, pil už od 17tich rokov. Mladé ženy si vyberal preto, že ho staršie sexuálne nepriťahovali, ale aj preto, že pri nich počítal s ich fyzickou slabosťou. Pri rekonštrukciách sa predvádzal a ukazoval, kde na svoje obete čakal, ako ich vraždil a kadiaľ utekal. Bol na seba dokonca pyšný. Keď sa dozvedel, že mu hrozí trest smrti, zľakol sa a všetko začal popierať. S takýmto trestom totiž nerátal, myslel si, že ho odsúdia na niekoľko rokov, ktoré si odpracuje v bani a zo zarobených peňazí nahradí rodičom svojich obetí spôsobenú škodu. Súdni znalci zistili, že v prípade Juraja Luptáka neexistuje žiadna náprava. Ani dlhodobý trest nezaručí, že nespácha ďalšie vraždy. Išlo o polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou. Svoje konanie vedel rozpoznať a na svoje činy sa vopred pripravil, ako si aj zabezpečil únikové cesty. Usúdili že jeho pobyt na slobode by bol naďalej nebezpečný a tak Krajský súd v Banskej Bystrici ho odsúdil za trojnásobný trestný čin vraždy, trojnásobný trestný čin krádeže a dvojnásobný trestný čin znásilnenia na trest smrti, ktorý bol vykonaný v Bratislave 16. júla 1987.