John von Neumann

John von Neumann rodným menom Neumann János sa narodil 28. decembra 1903 v Budapešti. Bol maďarsko-americký matematik židovského pôvodu, ktorý veľkou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín. Medzi jeho známe objavy patrí aplikácia operačnej teórie v kvantovej mechanike, takzvaná Von Neumannova algebra a celulárny automat. Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia a vypracovaním princípov fungovania počítačov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tým je teória hier. Spolu s Ede Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili základné predpoklady termonukleárnych reakcií a vodíkovej bomby. Spoločne s jeho maďarskými priateľmi: Leo Szilárdom, Jenő.Wignerom, Ede Tellerom a Pálom Erdósom výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy o mimozemšťanoch. Ich americký kolegovia ich preto prezývali "The Martians" (Marťania). Narodil sa ako prvorodený syn Neumann Miksa a Margaret Neumann. S rodičmi a pestúnkou komunikoval po maďarsky a po nemecky, v škole sa naučil po grécky, latinsky, anglicky a francúzsky a sám sa naučil aj hebrejčinu. Mal dvoch bratov, prvý (nar. 1907) sa stal lekárom v Chicagu a druhý (nar. 1911) sa stal právnikom vo Philadelphii. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šlachtický titul cisár František Jozef I. Jeho otec bol skvelý bankár a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla, a ako osemročný už ovládal diferenciálny a integrálny počet. Roku 1913 ho rodičia zapísali na známe evanjelické gymnázium Fasori Evangélikus Gimnázium. Tam ho učil slávny matematik László Rátz. Neskôr študoval na univerzitách v Zürichu a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch získal doktorát. V roku 1929 už bol profesorom na univerzite v Hamburgu a v Berlíne. V roku 1930 prijal pozvanie na univerzitu v Princetone. V roku 1931 bol jedným z profesorov matematiky ktorí v roku 1933 založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone - The Institute for Advanced Study, spolu s J. W. Alexandrom, Albertom Einsteinom, M. Morse, O. Veblenom a Hermanom Weylom. Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas druhej svetovej vojny sa von Neumann zúčastnil na vývoji nukleárnych zbraní. Pravidelne cestoval do Los Alamos, kde sa vyvíjala prvá atómová bomba.V roku 1945 publikoval správu The First Draft Report on the EDVAC, v ktorej popísal všetky základné prvky dnešných počítačov. Napísaním správy von Neumann zatienil ďalších autorov EDVAC - u J. W. Mauchlyho a P. Eckerta, ktorí väčšiu časť práce vykonali skôr, než sa von Neumann zapojil do projektu. Neumann uverejnením správy zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná a tým ju sprístupnil verejnosti. Podľa jeho názoru počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva.Von Neumannova architektúra sa používa v počítačoch dodnes. Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvolnenia atómovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití atómových elektrární. Od roku 1953 až do svojej smrti bol vedúcim Výboru pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu v dôsledku ožiarení pri pokusoch na vývoji atómovej bomby 8. februára 1957 vo Washingtone D.C. USA. S použitím prekladu zo zahraničných prameňov: Štefan Rencz - cicis