Olšové pralesy

• Pre ekológov, ktorí sa zaujímajú o lesy, sú staré mapy z minulých storočí neoceniteľným nástrojom, pretože im poskytujú informácie o veku a pôvode takmer každého kútu existujúcich zalesnených krajov. Medzi rôznymi kategóriami zalesnených krajov rozlišujeme takzvané pralesy, t.j. lesy, ktoré rastú nepretržite dlhú dobu a sú súčasne aj v najstarších dostupných kartografických zdrojoch dokumentujúcich ich existenciu v danej lokalite. V prípade juhozápadného Poľska pochádzajú tieto mapy z roku 1780. Viac ako 70% dnešných lesov v Dolnom Sliezsku a severného regiónu Opole tvoria pralesy. Rastú bok po boku s lesmi, ktorých vek sa ráta len na niekoľko desaťročí. Tradične sa sekundárne lesy sadili na opustených lúkach a poliach, t.j. v oblastiach, kde sa ukončila poľnohospodárska činnosť. Lesy, ktorých hlavnou zložkou je jelša lepkavá, majú zvláštne postavenie v dnešných pralesoch bohatých na druhy. Jelše sa dokonale prispôsobili životu na prevlhnutých a extrémne mokrých miestach. Spájajú sa s miestami, ktoré majú vysokú hladinu podzemných vôd. Až do neskorej jari alebo až do začiatku skorého leta zostávajú tieto lesné krajiny zatopené vodou z roztápajúceho sa snehu. V mnohých regiónoch Európy ekosystémy tohto druhu zmizli, pretože sa neustále stávajú predmetom melioračných prác a odvodňujú sa pre poľnohospodárstvo. Ani v Poľsku netvoria veľkú časť lesov. Dolné Sliezsko a údolie rieky Barycz sú však jedným z tých regiónov krajiny, kde tieto typy lesa ešte stále pokrývajú relatívne veľkú časť. Vďaka úrodnej a vlhkej pôjde sú jelšové a jaseňové lesy na brehoch rieky v špecifických situáciách. Ak sa vzdáme a odídeme z vlhkých lúk a pastvín, ktoré očividne nie je možné vysušiť, a vrátime ich späť prírode. Umožníme, aby sa tam uchytili semenáčiky a lesy sa prirodzene vrátili na tieto miesta. Ide o ideálnu situáciu, keď sa sekundárny jelšový les nachádza v priamom susedstve jelšového pralesa. V takýchto situáciách je prales zdrojom rastlín bylinného poschodia migrujúcich do mladších lesov. Les vysadený na vlhkej lúke je iba zbierkou stromov. Lesom sa z ekologického hľadiska stane, keď ho začnú obývať druhy pravého zalesneného kraja. Aj keď je to proces trvajúci desiatky rokov, príroda je nekontrolovateľná a migrácia lesnej flóry pokračuje ďalej, pričom využíva blízkosť novovytvorených neobývaných oblastí. Zdá sa, že sú miesta, kde sa zaplavované jelšové lesy a lesy rastúce na brehoch rieky môžu pomaly vrátiť. Môžeme napomôcť tomuto procesu, ak ho budeme podporovať múdrym lesným hospodárstvom založeným na ekologických kritériách. Máme naozaj možnosť voľby, aké lesy chceme. Rešpektujme zložitý organizmus, akým prales skutočne je. Môžeme prispieť k tomu, aby tajomné Tolkienove jelšové lesy prežili. 27. MF AGROFILM 201