Farebné kamienky

„Rusíni boli pre mňa zaujímaví preto, že ich podobne ako Izrael spájalo náboženstvo. Gréckokatolícke náboženstvo. Keď Stalin pripravoval zjednotenie Ukrajiny, rozhodol sa zamedziť vplyvu Západu a zrušil gréckokatolícke náboženstvo. Zostalo len pravoslávne. A tak sa stalo aj na východe Slovenska. Ukrajincov zvýhodňovali na úkor Rusínov, pomáhali im, dosadzovali ich na výhodné posty. No práve diskriminácia akoby Rusínom dala silu prežiť. Svoj film som nakrútil za tri a pol dňa a otvorili sa mi každé dvere, na ktoré som zaklopal. Zažil som svadbu i pohreb. Nakrúcal som v kúte republiky, kde sa stretajú Ukrajina, Slovensko a Maďarsko. Je tam veľmi zaujímavá drsná krajina so zaujímavými ľuďmi. Šiel som i po stopách najslávnejšieho Rusína Andyho Warhola, no chcel som hľadať i sám seba a svoje korene. Myslím si totiž, že každý režisér hraných filmov by mal z času na čas urobiť dokumentárny film. Dokument je sonda do života. Niečo úplne iné, ako keď sedíme kdesi za stolom a vymýšľame si scenáre, premietame svoje staré sny do nového sveta. Je to dôležité pre uvedomenie si celej tej pestrosti, ktorá je Slovenskom. Naša krajina uprostred Európy bola odjakživa križovatkou, na ktorej sa striedali Kelti, Rimania, Slovania, Huni, Tatári, Turci... vznikol z toho veľmi zvláštny národ, ktorý má vďaka svojím etnickým skupinám veľmi rôznorodé korene a skúsenosti. Preto držím tomuto projektu palce a som veľmi rád, že som sa na ňom mohol zúčastniť. Už aj preto, že dokumenty, ktoré teraz vznikajú v Čechách, sú s ohľadom na uvádzanie v televízii čoraz kratšie, majú dvanásť minút, za ktoré sa nedá nič poriadne porozprávať. Ja som teraz vďaka Barok Filmu mohol urobiť polhodinový film. A pol hodiny – to je predsa tretina celovečerného filmu!“ Juraj Jakubisko Zdroj: STV