Kôň Dinheiro

Prakticky od počiatkov kinematografie sa využíval štandardizovaný formát 35 mm filmu s pomerom strán obrazu 1,33:1 (4:3), ktorý bol po nástupe zvuku jemne upravený na 1,37:1. Napriek rôznym experimentom ostal dominantným až do nástupu širokouhlého filmu v 50. rokoch 20. storočia. Filmári ho využívajú dodnes, no keďže už nie je bežnou voľbou, väčšinou to robia s určitým zámerom. To je príklad Pedra Costu a jeho filmu Kôň Dinheiro. Costa sa po ôsmich rokoch vracia k svojmu hrdinovi Venturovi z dnes už nejestvujúceho lisabonského slumu Fontainhas, ktorý hrá de facto sám seba. Film je snivou cestou (či iba halucináciou) Venturovým životom a minulosťou krajiny, príbehom plným duchov v metaforickom zmysle a možno i doslovne. Už tradične je Costa je už tradične nejednoznačný v rozprávaní a strohý vo výraze, pričom ponuré obrazy, neraz osvetlené iba sčasti, sú výtvarne krásne. A práve vďaka svetlu a tme Costa neustále mení rám obrazu, čím nám ukazuje, že pevné hranice obrazu možno ľahko prekonať. 17.MFF Bratislava 2015