Servant [TV seriál]

2.séria (2021)
Dorothy a Sean Turnerovci chcú naspäť Jericha -   čiže svojho syna, ktorý už nie je medzi   živými. Dorothy síce balansuje na úzkej hrane   medzi aktívnou príčetnosťou a letargickým   duševným zrútením, no ako správna milujúca   matka sa nezastaví pred žiadnou prekážkou, a   pri svojej snahe dopátrať sa, kam sa podel jej   znovunájdený a náhle stratený synček, sa   uchýli aj k takým nevyberaným metódam, ako je   únos, väznenie, a domáce násilie, neberúc   pritom na vedomie, že sa dožaduje niečoho, čo   jej v skutočnosti už vôbec nepatrí. Sean ...   je proste Sean, no keďže je nútený znášať   Dorotkine výstrelky a výkyvy nálad, tak by mu   možno prospelo, keby si občas - aspoň po   telefóne - pokecal s kolegom Pohlreichom o   profesíjnych záležitostiach. Dorotkin brácha a   Seanov švagor, bonviván Julian, je naďalej   chlastajúci (a šňupajúci) automat na cynické   poznámky, a Leanne Graysonová sa zo zakríknutej   dievčinky mení na vzdorujúcu ženu, schopnú   konať zázraky na počkanie (i keď sa nedá   celkom jasne určiť, či tie zázraky   pochádzajú zhora, alebo zdola ...). A nechýba   ani uncle George, ktorý nestratil nič zo svojho   podivínstva a fanatického zanietenia - to skôr   naopak - lenže jeho odhodlanie prinavrátiť veci   do "normálu" v dôležitej chvíli   zlyháva, a tak musí nastúpiť teta Josephine   ...
Toľkoto zhrnutie, a zavedno s ním   priznanie, že tento seriálový produkt zo   Shyamalanovskej producentskej dielne ma stále   baví. Nevadí mi, že ústredná zápletka je   síce nezvyčajná, no nijako zvlášť zložitá,   a že celý dej by sa dal zhustiť do jedného   celovečerného filmu. Postavy ma nevytáčajú   (každá z nich je vďaka psychologickej   drobnokresbe navonok jasne vyprofilovaná, no vo   svojom vnútri má 13.komnatu, u ktorej si želá,   aby zostala navždy uzamknutá, a na pleciach si   nesie podiel spoluviny), a ich interakcie ma   nenudia. Vyhovuje mi celkové   minimalisticky-komorné poňatie, kedy tu   vystupuje len zopár aktérov v jednom baráku, a   oceňujem, že seriál si naďalej udržiava   špecifický ráz, i napriek rotujúcej réžii   jednotný režisérsky štýl s drobnými nuansami   (ako napr. v 7.epizóde, ktorá dokázala byť až   nečakane humorná navzdory tomu, že sa v nej   pojednávalo o vražde desaťročného chlapca), a   v neposlednom rade aj potemnelú atmosféru, kde   je veľký priestor na tajuplnosti, istú   bizarnosť, a divácky nejednoznačné   interpretácie ... Práve beží 3.séria, takže   uvidíme, kam sa to celé posunie a natiahne   (Otvorená zrážka s ďalšími členmi Cirkve   nižšých svätých však podľa všetkého bude   nevyhnutná), a ako dlho sa táto kára ešte   potiahne ... Doteraz to ale bola mysteriózna   jazda, kde všetko mazalo, a nič neškrípalo   natoľko, aby sa to nedalo vydržať.