Hans Albers, nemecký herec a spevák, bol najväčšou filmovou filmovou hviezdou v Nemecku v rokoch 1930 a 1945 a patrí najpopulárnejším nemeckým hercom dvadsiateho storočia.

Hans Philipp August Albers sa narodil v rodine mäsiara a vyrastal v Hamburgu, vo štvrti St. Georg. Už od detsva sa vážne zaujímal o herectvo a navštevoval hodiny herectva bez vedomia svojich rodičov. V roku 1915, počas 1. svetovej vojny bol Albers povolaný do armády, kde bol zranený. Po vojne sa presťahoval do Berlína, kde účinkoval ako komediálny herec v rôznych berlínskych divadlách. Prelomovým v jeho kariére bola úloha čašníka v hre Verbrecher (Kriminálnici). Albers v tej dobe začal dlhoročný vzťah so židovskou herečkou Hansi Burg, ich vzťah vydržal až do konca Albersovho života.

Po úlohách vo viac ako 100(!) nemých filmoch prišla v roku 1929 prvá herecká rola v zvukovom filme Die Nacht gehört uns (Noc patrí nám). V roku 1930 odohral po boku Marlene Dietrich rolu Mazeppa vo filme Der blaue Engel (Modrý anjel). K jeho najlepším predvonovým filmom patria Bomben auf Monte Carlo (1931) a Der Mann, der Sherlock Holmes war (1937), kde účinkoval so svojim kolegom, ďalšou nemeckou hviezdou Heinzom Rühmannom.
Mnohé piesne s albersových filmov sa stali obrovskými hitmi a sú v Nemecku populárne do dnešných dní.

Po nástupe nacistov k moci sa Albers aj so svojou židovskou priateľkou presťahovali do Starnberger See v Bavorsku. Hoci Albers nikdy verejne nedeklaroval pozitívny vzťah k nacistickému režimu, stal sa najpopulárnejším práve počas vlády Adolfa Hitlera. Kvôli jeho obrovskej popularite nacisti dlhú dobu potichu tolerovali jeho vzťah k židovskej priateľke Hansi Burgovej, ale postupne na neho zvyšovali tlak. Preto v roku 1939 pomohol Albers Burgovej utiecť do Švajčiarska a odtiaľ do Veľkej Británie, ale potajomky s ňou naďalej udržiaval vzťah a finančne ju podporoval. Znovu sa zišli až po vojne, keď sa Burgová vrátila do Nemecka v uniforme britskej armády.

V roku 1943 zarobil Albers v štúdiách Ufa obrovské peniaze za účinkovanie vo veľkorozpočtovom filme Münchhausen, ale dával si pozor aby nevzbudil dojem, že podporuje ideály Národného socializmu viac, ako sa od neho vyžaduje. V roku 1943 účinkoval v ďalšom klasickom nemeckom filme Große Freiheit Nr. 7 s herečkou Ilse Werner. Časť scén z filmu bola nakrútená v Prahe, pretože Hamburg, kde sa film točil bol poničený spojeneckými náletmi.

Po druhej svetovej vojne sa dovtedy dobre platený Albers chcel vyhnúť osudu mnohých kolegov, ktorý dostali zákaz hrať, spoluprácou s Hansi Burgovou. Avšak nová vláda v okupovanom Nemecku mala vlastné predstavy o nových filmových hviezdach a Albers nedostával filmové príležitosti ako kedysi. Síce sa napokon dočkal uznania a natočil pár filmov, kde stvárnil charakterné role, ale jeho popularita už nikdy nedosiahla úroveň dosahovanú v tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov. V 50-tych rokoch prepadol alkoholizmu, ale napriek tomu hral vo filmoch až do samého konca. Zomrel v roku 1960 na vnútorné krvácanie v sanatóriu Starnberger See.
Celý nemecký národ trúchlil nad jeho stratou.

Autor: scareface68