Karol Pazúr

Karol Pazúr bol slovenský dôstojník obranného spravodajstva československej armády a vojnový zločinec. Bol iniciátorom a hlavným účastníkom masovej vraždy nemeckých a maďarských civilistov pri Přerove v noci z 18. na 19. júna 1945, takzvanej Přerovskej tragédie (masaker na Švédskom vale).

Predtým bol príslušníkom 1. československého armádneho zboru v ZSSR, kde slúžil v OBZ Bedřicha Reicina. Za druhej svetovej vojny dobrovoľne odišiel na práce do Nemecka, bol členom Hlinkovej gardy, a potom slúžil v Rýchlej divízii Slovenskej armády bojujúcej v Sovietskom zväze na strane Tretej ríše. Do čs. armádneho zboru v ZSSR sa dostal zo sovietskeho zajateckého tábora v roku 1944, keď sa stal rýchlo nadšeným komunistom.

Karol Pazúr sa narodil vo februári 1917 v Krompachoch a po skončení ľudovej školy sa vyučil za kníhviazača. Pazúrova rodina nemala najlepšiu povesť, jeho brat bol v roku 1932 odsúdený za špionáž v prospech Maďarska a neskôr bol členom Hlinkovej gardy a jednotky zbraní SS. Pazúrova sestra sa zase počas vojny stýkala s nemeckými dôstojníkmi a bola podozrivá zo špionáže v prospech Nemecka. Pre tieto skutočnosti mal Pazúr na sklonku vojny obavy o budúcnosť svojej rodiny. Snažil sa preto vystupovať ako zarytý nepriateľ Nemcov. Vrcholom jeho snaženia bola iniciácia masakru, ktorý sa odohral na Švédskom vale neďaleko Přerova, v katastre Horní Moštěnice, v noci z 18. na 19. júna 1945. Nemeckí a maďarskí repatrianti (z Dobšinej, Kežmarku, Jánovej Lehoty a Mlynice na Spiši) sa vracali železničným transportom späť na Slovensko z okolia Šluknova, kam ich v druhej polovici roku 1944 násilne evakuovala ustupujúca nemecká armáda.

Medzi transportovanými boli aj ľudia, ktorí bojovali na strane partizánov a vlastnili legitimácie, ktoré vydal miestny národný výbor v Dobšinej počas SNP. Blízko Přerova vlak zastavil pred železničnou stanicou, kde sa sústreďovali transporty, ktoré mali byť vypravené ďalej na Slovensko. Zhodou okolností bol medzi nimi aj transport, ktorým sa vracal 17. petržalský peší pluk z vojenskej prehliadky konanej 15. júna na Václavskom námestí v Prahe. Poručik Karol Pazúr spolu s osvetovým dôstojníkom pluku Bedřichom Smetanom (1) začuli nemeckú a maďarskú vravu z jedného z vagónov, preto sa rozhodli konať.

Zo svojich vojakov zostavili čatu (boli medzi nimi aj chlapci z Dobšinej). Z blízkej dediny Lověšice priviedli mužov s lopatami. Starostovi povedali že budú popravovať niekoľkých príslušníkov SS. Následne dali bezbranných civilistov z vagónov vyviesť k neďalekej hore, kde sa museli vyzliecť, a potom ich postrieľali a zahrabali do priekopy. Cennosti ktoré po obetiach zostali, si príslušníci jednotky podelili medzi sebou. Bolo zavraždených 71 starcov, 120 žien a 74 detí vo veku 8 mesiacov až 13 rokov.

Medzi týmito údajnými Nemcami bolo zavraždených aj 30 Slovákov. Na druhý deň veliteľ českej vojenskej správy a sovietsky vojenský veliteľ v Přerove sa ho pokúsili zatknúť, ale Pazúr sa preukázal preukazom OBZ a NKVD, na čo ho museli pustiť. Na medzinárodný tlak Pazúra v roku 1947 zatkli, a vojenský súd v Bratislave ho odsúdil na sedem a pol roka väzenia. Keď sa proti rozsudku odvolal, Vrchný vojenský súd v Prahe mu vymeral 20 rokov väzenia napriek intervenciám Bedřicha Reicina. Pazúrov osud sa zmenil k lepšiemu po víťaznom februári, keď mu pomohli najmä komunisti. Reicin na svojho priateľa nezabudol, a hneď mu začal vybavovať prepustenie.

Najprv mu Klement Gottwald znížil trest na 10 rokov, potom dostal amnestiu. Vo väzení nakoniec strávil iba rok, naopak vojenský prokurátor Anton Rašla, ktorý dostal Pazúra pred súd sa dostal po politickom procese do väzenia. Po prepustení, ako hrdina protinacistického odboja zastával lukratívne štátne funkcie a dostal niekoľko vyznamenaní. Potom približne dvadsať rokov pôsobil v jednej z regionálnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pričom bol aj agentom ŠtB.

Faktom je, že ešte v roku 1973 si podal žiadosť o vydanie osvedčenia, že sa zúčastnil SNP podľa zákona 255, a to o dva roky aj získal. Jeho ďalší osud nie je známy, v 80. rokoch zo Slovenska emigroval a zrejme v zahraničí aj zomrel. V súvislosti s jeho nejasným koncom sa však spomínajú aj iné verzie. Podľa jednej bol pred rokmi sám na rybolove, kde ho našli pozostalí obetí. Priviazali vraj k nemu ťažký kameň a utopili ho. Ďalšou je, že žije pod zmeneným menom v USA.

Štefan Rencz

Autor: cicis