Obsah filmu Zločiny budoucnosti
David Cronenberg zasadil svou novinku do blíže neurčené budoucnosti, kdy člověka přestala trápit fyzická bolest. Lidské schránky se však svým majitelům vzpouzí nadále, třeba když nekontrolovaně mutují. Tělo Saula (
Viggo Mortensen) dokonce vytváří zcela nové orgány, na avantgardních performancích operativně odstraňované jeho partnerkou Caprice (
Léa Seydoux). Taková zvláštnost nemůže uniknout pozornosti vyšetřovatelky Národního registru orgánů Timlin (...
David Cronenberg zasadil svou novinku do blíže neurčené budoucnosti, kdy člověka přestala trápit fyzická bolest. Lidské schránky se však svým majitelům vzpouzí nadále, třeba když nekontrolovaně mutují. Tělo Saula (Viggo Mortensen) dokonce vytváří zcela nové orgány, na avantgardních performancích operativně odstraňované jeho partnerkou Caprice (Léa Seydoux). Taková zvláštnost nemůže uniknout pozornosti vyšetřovatelky Národního registru orgánů Timlin (Kristen Stewart)…
Kanadská ikona body hororu vytvořila další postorganický výtvarný koncept, aby se nezaměnitelně bizarním způsobem ptala, kam nás vede „doba syntetická“, jakou podobu může mít sex v éře nově objevených vzrušení nebo kdo dnes vlastní čí tělo.
Martin Horyna
MFF Karlovy Vary 2022 < Zobrazit méně
zobrazit všechny obsahy (2)
TIP: Nastavení pořadí obsazení si můžete nastavit
zde >>
Nejnovější komentáře k filmu
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 17.7.2022
Kultový kanadský režisér David Cronenberg sa na filmársky dôchodok zatiaľ nechystá (pretože, ako by možno vyhlásili liberálni ultras: Vek je iba sociálny konštrukt.), a do obecenstva znovu páli svoje bizarné, pre niekoho až úchylne zvrátené a eticky nechutné vízie. Kontroverznosť námetov, prekračovanie tabuizovaných hraníc, snaha šokovať, a vizionárstvo, ktoré sa postupne začína stavať realitou, tomuto svojráznemu pánovi nikdy nebolo cudzie, a tak je tomu i teraz: Body-art i body horror, objavovanie "vnútornej krásy" nie v duševnom, ale v anatomickom význame, nové druhy umenia i sexu, verejná pitva dieťaťa ... a do toho transhumanizmus a plasto-žrúti. Nuž, prečo nie - Dnešná prapodivná - a podľa niekoho pakultúrna a dekadentná doba - je podobným nápadom priaznivo naklonená, a je len na každom jedincovi, či to vníma ako znamenie neodvratného pokroku, alebo naopak neodvratného úpadku ... a na divákovi je zas to, či je ochotný zostať, alebo vystúpiť z Cronenbergovho sveta, kde technologické vychytávky kontrastujú s ošumelými a zaprášenými retro kulisami, a kde možno aj predávači rýb na trhu rozprávajú ako akademici, a so svojími zákazníkmi vedú vysoko intelektuálne dialógy ... Hudobný podkres od Howarda Shorea je síce tradične priliehavý, avšak lákavé grécke exteriéry zostali využité len veľmi okrajovo, a film sa tak zaodel do plášťa prevažne komornej inscenácie, vedenej v pomalom tempe s minimálnou akciou, a s nedokončenými dejovými linkami a nezodpovedanými otázkami, ktoré diváka nútia (ako je to u podobných kváziumeleckých výtvorov nepísaným zákonom), aby si ich interpretoval a doplnil po svojom, a tým sa vlastne zbavujú zodpovednosti za prípadné nepochopenie, vyplývajúce z nejasnej formulácie odkomunikovaného posolstva ... A len tak na okraj - Pohľad na Aragorna Mortensena je tu vskutku žalostný, a Belle Stewartovej by to zas viacej svedčilo v uniforme školáčky v šteklivej hre o neposlušnej žiačke a prísnom pánovi učiteľovi, keďže pri kritériach seriózneho herectva je táto ženščina nesmierne plochá.