Zámek

Výnos ako zmysel života
"Co však jste vy, o   jehož svolení k sňatku se   zde tak pokorně ucházíme!   Ze zámku nejste, z vesnice   nejste, nic nejste. Ale   bohužel jste přece něco,   jste cizinec, někdo, kdo je   přes počet a všude se plete   do cesty, kvůli komu jsou   neustále oplétačky, kvůli   komu se musí vystěhovat   služky, někdo, jehož   záměry jsou nejasné, kdo   svedl naši malou Frídu a   jemuž ji bohužel musíme   dát za ženu." Jedna z   tých dokonalých pasáží v   Kafkovom Zámku, a ktorá   dosť objasňuje, o čo   vlastne ide v tom diele.   Zámok je fakt neveselé   čítanie o neznámom mužovi,   čo využíva všetky možné   i nemožné prostriedky, aby   sa dostal na pozíciu   zememerača do zámku, a proti   nemu sú všetky možné i   nemožné okolnosti, len aby   sa tam nedostal. Absurdný   súboj a jasná deklarácia   nemohúcnosti, aj keď budete   neviem aký silný a plní   odhodlania. Toľko kniha. Film   má u mňa jeden hlavný   problém, nemal som z neho   také pocity ako z knihy.   Jednoducho kniha vás dovedie   do absurdného temného   prostredia podzámčia, a z   filmu vôbec nejde taký   pocit. Film je akási rutina,   nezachytil dostatočne   atmosféru, tie kulisy tiež   nie sú také, aké som si   predstavoval, možno až viac   moderné, ako je zdravé.   Jediné pozitívum, výkony   niektorých hercov boli   výborné, ale iba tých   menších úloh, samotný K.,   neviem mu tu prísť na chuť,   taký stred. A ešte vrchol   filmu bola tá totálne   bizarná scéna u prednostu a   prednostov oskarový výkon,   Geniálne (takto nejako to   zrejme fungovalo kedysi a   takto nejako to funguje aj   dnes, tá byrokratická   mašinéria). Inak film   priemer, od ktorého som   čakal viac, dokonca neviem   či malo zmysel takto rutinne   sfilmovať práve Zámok. Inak   Kafku som čítal všetko   zásadné okrem Procesu.   Priznám sa, že práveže   viac ako Amerika i Zámok sa   mi páčia zbierky poviedok   Rozjímanie, Vidiecky lekár   (skutočne niektoré poviedky   sú na hranici absurdnej   geniality - Arabi a   šakalovia) a nakoniec   poviedka Ortieľ (ty si predsa   diablovo dieťa)