Věčný návrat

Když jsem film, viděl   ještě jako kluk, líbil se   mi Jean Marais a krásná   Madelene Soloqne. A ten   těžký zápas o svojí   lásku, a pak se objeví na   scéně skřet, který hodí   do drinku jed. A film končí,   jak v tragédii Romeo a Julie.   Byl jsem při finále   rozrušen, jako žena, která   jede na dovolenou a neuvidí   dva, tři díly o zelené   ještěrce...

Večný príbeh
Je to lyrické spracovanie   večného príbehu lásky   Tristana-Patrica a   Izoldy-Nathalie prenesené do   Francúzska a do doby, v   ktorej bol film natáčaný.  
Patrice sa rozhodne   oženiť svojho strýka Marca.   Z výletu na ostrov mu   privedie mladú plachú   dievčinu Nathalie, ktorá na   cestu dostala fľaštičku s   názvom Poison (jed). Vypitie   jej obsahu so svojim starším   manželom jej mala   zabezpečiť večnú   lásku.
Zlomyseľný   bratranec Achille ju však   vylial do pohárov Patrica a   Nathalie. Tí zahoreli k sebe   láskou, ktorú nedokázalo   zničiť ani odlúčenie   potom, čo Marc vyhnal Patrica   z domu. Láskou, ktorá ich   znovu spojila v minútach   spoločnej smrti.
Snáď trochu stuhnuto   pôsobila postava osudu   odovzdanej Nathalie v podaní   Madeleine Sologne, no   výborný výkon predviedol   vtedy ešte mladý Jean Marais   ako Patrice a zaujala ma tiež   Yvonne de Bray v úlohe jeho   tety a súčasne Achillovej   matky.
Film už možno   nie je zaujímavý pre   väčšiu časť dnešného   publika, pretože je možno   málo akčný a naviac   čiernobiely. Ale pre   milovníka starých filmov sa   ho oplatí vidieť a   obzvlášť v pôvodnom   znení.