Obsah filmu Něžná revoluce
Film s výmluvným názvem Něžná revoluce zachycuje jedno velmi významné, nedávné období našich dějin: několik týdnů, které následovaly po 17. listopadu 1989 (s připomínkami dob předcházejících). Není to celovečerní dokument v pravém slova smyslu, i když bude jako takový prezentován, nýbrž dlouhometrážní publicistický snímek. Neklade si (a ani nesplňuje) ambice na hluboké a nadčasové pojetí tématu. Chtěl být a zůstává "pouhým" svědectvím, evokujícím nebývale vzrušenou atmosféru dějinných přeměn. - Upřednostnění atmosféry před fakty i před důsledným chronologickým uspořádáním událostí podmínilo práci s údaji (absence titulků s daty a jmény) i...
Film s výmluvným názvem Něžná revoluce zachycuje jedno velmi významné, nedávné období našich dějin: několik týdnů, které následovaly po 17. listopadu 1989 (s připomínkami dob předcházejících). Není to celovečerní dokument v pravém slova smyslu, i když bude jako takový prezentován, nýbrž dlouhometrážní publicistický snímek. Neklade si (a ani nesplňuje) ambice na hluboké a nadčasové pojetí tématu. Chtěl být a zůstává "pouhým" svědectvím, evokujícím nebývale vzrušenou atmosféru dějinných přeměn. - Upřednostnění atmosféry před fakty i před důsledným chronologickým uspořádáním událostí podmínilo práci s údaji (absence titulků s daty a jmény) i střihovou skladbu, takže divák, který události sám aktivně neprožíval v Praze, se bude zřejmě jen těžko orientovat. - Ve filmu jsou použity čtyři samostatné (rozstříhané) žurnály: 17. listopad 1989 (Vítězslav Bojanovský, Deset dní (Jiří Střecha), Svědomí proti násilí (Petr Slavík), Reflexe (Martin Tobiáš). Ty tvoří čtyřicet procent materiálu celého filmu. Dalších šedesát procent jsou materiály od dalších "krátkařů" (M. Šandová, V. Kvasnička, P. Skala, B. Sobotka, A. Sobotka), letopisné záběry, videozáznam ze 17. listopadu, část filmu FAMU Vezmi s sebou květinu, část televizních Sond. Tuto obrovskou spoustu materiálu koncipovali do jednoho celku během pouhých deseti dnů režiséři Jiří Střecha a Petr Slavík ( f i1m by1 smíchán 28. 12. 1989). - Snímek má šanci zaujmout atmosférou, nabízenou možností být (znovu) "při tom"; připomenutím skutečně historických událostí, které jsme žili, a nakonec i doma nevídaným vtipným a ironickým pohledem na politické dění (např. poslanec Fojtík pátrající po své jmenovce ve Federálním shromáždění).
Autor/Zdroj: /Filmový přehled < Zobrazit méně
zobrazit všechny obsahy (1)
TIP: Nastavení pořadí obsazení si můžete nastavit
zde >>
Nejnovější komentáře k filmu
Hodnocení: 3 / 10
Přidáno: 1.7.2013
Režimy sa menia, ale ľudia ostávajú rovnakí
Nič nie je čiernobiele, všetko je v odtieňoch šedej. Sú takí, čo využijú akýkoľvek režim na svoje obohatenie, škodenie iným, klamstvá, či majú chtíč po moci a sú takí, ktorí zas za každej doby sú ochotní pomôcť, prinášať osoh, neklamať a myslieť to úprimne. Preto mi je sympatickejší komunista, čo verí svojmu presvedčeniu a neprezlieka kabáty na rozdiel od tých, čo dvadsať rokov verne slúžili a využívali systém a potom ako šibnutím čarovného prútika boli z nich ohniví zástancovia ľudských práv, to oni im zneužili tvár a zrazu sú najhorlivejší stúpenci demokracie. Neviem ako inde, ale na Slovensku ich teda bolo. Ono to nie je ani tak dokument, ako skôr súbor rôznych záberov. Takže, čo tam odoznelo, aspoň spomeniem pár bodov. 1. Bol by som zvedavý, či tí horliví revolúcionári majú aj dnes také nadšenie, kedže mali možnosť spoznať surovosť novej doby. 2. Každý má právo na vzdelanie, to áno, akurát dnes je toľko vysokoškolákov, že už musia robiť za pultami obchodných domov, remeselníci samozrejme chýbajú. 3. Zdravotníctvo. Že papaláši mali svoje špeciálne nemocnice a ostatné ohrozovali život pacientov. No ako je to dnes. Aj dnes sú špeciálne súkromné kliniky, kde vás zachránia od hrobára z lopaty, len na to musíte mať, ostatné nemocnice sú opäť v dezolátnom stave. 4. Chlapík sa vtedy hanbil, kde to dostala vtedajšia vláda. No, dnes pri tých škandáloch a ráziach u Nečasa, je už dúfam aspoň na tú dnešnú vládu konečne hrdý. Vtedy stranícke volgy, chatky, dnes prúty zlata a pancierové limuzíny. 5. Kultúra, to je krása. Nedávno sa jedna naša umelkyňa sťažovala (veľmi obsadzovaná pred 89), že ako je divadlo podhodnotené a je oň ťažký nezáujem, no tvrdá ruka trhu, ľudia nechcú Hamleta ani Berlioza, ľudia chcú Rytmusa a Martinku z Turca. 6. Jeden starší pán tam niečo hovoril o výročí francúzskej revolúcie a niečo o slobode a tak, ale keď poviem A tak treba aj dodať B, neviem či vie, že potom nasledoval totálny teror a stačilo sa krivo pozrieť na Robespierreho nonshledov a mali ste pod gilotínou známych do tretieho kolena. Našlo by sa tu toho viac. 7. Komentátor zapálene hovorí o masakru. Masaker bol na Námestí nebeského pokoja v Číne. Nejde mi o obhajobu bývalého režimu, ale dnes po 23och rokoch mi príde tento snímok akýsi tendenčný. A ešte k tým vševediacim študentom, dá sa súhlasiť s tým vládnym, že tu nemá čo rozkazovať 15ročné decko, kedy ma prezident odstúpiť. Ján Slota raz v diskusii povedal(môžete si myslieť o ňom čokoľvek, ale niekedy zarúbe do čerstvého), že vy si skutočne myslíte, že revolúciu spravilo zopár študentov a disidentov oproti plne vyzbrojenej armáde a pripraveným v počte cez 100000 príslušníkov ľudovým milíciam?