Vydareny film s nevydarenym hercom
Depresivny tazky film, z   depresivnych tazkych casov   kambodzskej revolucie,   nasilia, beznadeji. Hlavny   hrdina mizerne stvarneny   Milanom Knazkom a jeho krasnej   manzelky Oum Sovanny, ziju   velmi kratko velmi stastne,   takze tu zacina aj konci   minimum romantiky, pre ktoru   film mozno najst v skatulke   "romanticke".   Spracovanie je tak trocha   schyzofrenicke - na jednej   strane tu mame silny pribeh,   temer dokumentarne snimky   zverstiev ludskeho nasilia,   sympaticku Oum Sovanny, malo   dialogov a vela plastickych   obrazov - no a na strane   druhej stoji tazkopadny Milan   Knazko, mumak bez mimiky, bez   emocii, sa tam prechadza ako   sofer autobusu na pisipauze a   obzera si tie stovky mrtvych   tak trocha primracene; este aj   ked pocuva, ako mu umucili   zenu, vykazuje menej mimiky,   ako zvladal Belmondo na penzii   so svojim zaseknutym   usklabkom. Tazko povedat, ci   tento groteskny vykon pana   Knazku sa do filmu hodil alebo   aj nie: ved mozno bol prave   toto zamer rezisera, vybrat   uplneho blba kalibru sadrovej   figuriny, pretoze mozno ta   postava naozaj mala byt takto   zabetonovana. No ale mozno sa   tam dostal len preto, ze sa   mohol trocha liepat po Oum   Sovanny; zeby daky kamarat zo   stabu ho dosadil - naznak   emocie mu popod fuz vycarila   len scena vecerneho milovania   pri zapade slnka, no ale to by   sa usmieval uz aj zombik na   jeho mieste. Keby bol Muchna   angazoval dakoho trocha   aristokratistickejsie   posobiaceho tipka, dalo by   ovela lahsie uverit, ze sa   jednalo o doktora a nie o   sofera autobusu. Skoda, film   bol inak dost posobivy, pokial   si odmyslite obcas nestastne   zvolenu hudbu - no a toho pana   Knazku, ktory sa na rolu   emocne skusaneho   lekara-intelektuala ani   zdaleka nechyta.