Heinrich Bär

Oskar-Heinz (Heinrich) "Pritzl" Bär bol leteckým esom (bojovník ktorý zostrelil viac ako 5. lietadiel počas jednej misie) nemeckej Luftwaffe, a bol jedným z najúspešnejších nemeckých stíhacích pilotov druhej svetovej vojny. Absolvoval viac ako 1000 bojových vzletov na oboch frontoch druhej svetovej vojny a Stredomoria. Na konte mal 220 vzdušných víťazstiev, aj keď on sám bol 18 x zostrelený. Narodil sa 25. mája 1913 v Sommerfelde pri Lipsku. V roku 1933 sa Bär dobrovoľne prihlásil do armády, vtedajšieho Reichswehru do motorizovaného oddielu. V roku 1935 nastúpil do novo vytvoreného nemeckého Wehrmachtu. Najprv bol automobilovým mechanikom u Kraftfahrabteilung 4, neskôr bol vycvičený na stíhacieho pilota. Svoje prvé víťazstvo dosiahol 25. septembra 1939 na francúzskej hranici. Do konca bitky o Britániu, mal na konte 17. vzdušných víťazstiev, potom ho v rámci operácie Barbarossa odvelili na východný front. Vo februári 1942 mal už 90. zostrelov, za čo si vyslúžil Rytiersky kríž Železného kríža s dubovými listami a mečmi (Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes mit Eichenlaub a Schwertern). V tom istom roku sa stal veliteľom prvej skupiny Jagdgeschwader 77, ktorá pôsobila počas afrického ťaženia. Po stiahnutí svojej letky v severnej Afrike v máji 1943 bol degradovaný veliteľom Luftwaffe Hermannom Göringom, pre údajnú nedisciplinovanosť, a po prevelení do južného Francúzska bol neskôr rehabilitovaný. V roku 1944 bol menovaný za veliteľa novovzniknutej Jagdverbang 44, ktorý používal nové prúdové bojové stíhačky Messerschmitt 262. Krátko pred vojnou bol povýšený do hodnosti podplukovníka, a 22. apríla 1945 bol posledným jej veliteľom. Do konca druhej svetovej vojny si pripočítal ešte 130 ďalších vzdušných víťazstiev, z toho 16 počas letu s jednou z prvých stíhačiek na svete Messerschmitt 262 (Me 262). Za tento úspech by si za normálnych okolností vyslúžil k Rytierskemu radu aj diamanty, ale pre svoju nedisciplinovanosť ho Göring pripravil o toto ocenenie. Po ukončení vojny bol v britskom zajatí. Po prepustení Bär pokračoval v kariére ako civilný pilot. V roku 1950 sa stal predsedom nemeckého Aero Clubu (Deutscher Aero Club). Taktiež pracoval ako skúšobný pilot. 28. apríla 1957 pri testovaní športového lietadla LF-1 Zaunkönig pri poslednej vývrtke vo výške 50 m stratil kontrolu nad strojom a tragicky zahynul na letisku Braunschweig-Waggum. Štefan Rencz